BRATISLAVA. Čím viac slovenský zamestnanec zarába, tým menej sa mu oplatí byť práceneschopným. Kým za každý z prvých troch dní péenky mu patrí iba štvrtina priemernej dennej mzdy, za vyčerpanú dovolenku jeho priemerný zárobok.

„Takže čerpanie dovolenky je finančne výhodnejšie“, hovorí právnička Odborového zväzu Chémia SR Zdena Dvoranová.

Dovolenka má však podľa právničky „slúžiť na zotavenie“ a navyše jej čerpanie určuje zamestnávateľ. A on by nemusel súhlasiť, aby dovolenku zamestnanec čerpal v čase, keď je dočasne práceneschopný.

Ak zamestnanec ochorie, najdlhšie do 10. dňa mu príjem nahrádza zamestnávateľ, a to za kalendárne dni, čiže nielen tie pracovné, tvrdí Dvoranová. Od 11. dňa zamestnancovi Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské.

Práceneschopnosť je pomerne malá

V minulom roku bolo dočasne práceneschopných 3,44 percenta poistencov, čo je o 0,14 viac ako v roku 2005.

Zo štatistiky Sociálnej poisťovne vyplýva, že to je prvý raz prinajmenšom od roku 2004, čo sa táto hodnota medziročne zvýšila.

Oproti roku 2005 bola vlani väčšia aj priemerná dĺžka jedného prípadu práceneschopnosti. Ani nie z 37 dní sa jedna PN predĺžila takmer na 39 dní.

Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor výsledky pokladá za stále vynikajúce. Pričituje ich tomu, že prvé dni dočasnej práceneschopnosti „nie sú hradené z nemocenského poistenia“, keď príjem zamestnancovi nahrádza zamestnávateľ. Pri krátko trvajúcich ochoreniach si mnohí zamestnanci radšej vezmú dovolenku, mieni.

Má byť viac času na návštevu lekára

Od 1. júla by zamestnanec mohol mať viac času na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné mimo pracovného času. Ministerstvo práce navrhuje, aby mu zamestnávateľ musel poskytnúť najviac 10 alebo až 14 dní pracovného voľna za kalendárny rok.

Terajších sedem dní vraj nepostačuje, a to najmä vtedy, keď zamestnanec býva vo väčšej vzdialenosti od zdravotníckeho zariadenia. Ak totiž „musí absolvovať viaceré vyšetrenia a ošetrenia pri závažných ochoreniach, (...) len jedno vyšetrenie si spolu s cestovaním do zdravotníckeho zariadenia vyžaduje jeden deň“, píše ministerstvo. To, že voľno zamestnávateľ poskytne s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca, má ostať v platnosti.

Návrh novely Zákonníka práce, návrh ktorý ministerstvo dalo na pripomienkovanie, sa má predĺžiť aj pracovné voľno na nevyhnutné sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Aj v tomto prípade to namiesto najviac siedmich dní za rok môže byť 10 alebo 14 dní.

Náhrada príjmu

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak

• ho pre chorobu alebo úraz uznali za dočasne práceneschopného alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie,
• v čase péenky nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, napríklad zárobok plynúci z iného zamestnania.

Nárok na náhradu príjmu zamestnanec nemá, ak

• počas dočasnej práceneschopnosti má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok (ibaže by počas poberania príspevku mal ďalšie zamestnanie),
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý išiel do väzenia,
• ak porušil liečebný režim určený lekárom, a to odo dňa, čo sa toho dopustil, alebo
• ak sa, súc chorý, nezdržiava na určenom mieste, čiže takom, ktoré si určil so súhlasom lekára, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Čo zamestnanec musí

Zamestnávateľovi predložiť potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti a preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu.

Dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Či si túto povinnosť plní, môže kontrolovať Sociálna poisťovňa, a to už počas celej jeho péenky, čiže aj vtedy, keď príjem zamestnancovi nahrádza zamestnávateľ.

Čo zamestnávateľ môže

Vykonať kontrolu, či sa práceneschopný zamestnanec zdržiava na určenom mieste. Urobiť to môže aj „v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava“.

Náhrada príjmu zamestnávateľom

Denným vymeriavacím základom sa myslí priemerná denná mzda, a to v zásade za kalendárny rok predchádzajúci tomu, v ktorom sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným. Náhradu príjmu zamestnávateľ dáva do 10. dňa dočasnej práceneschopnosti zamestnanca.

Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť vyššiu náhradu príjmu, no najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Ak si péenku zamestnanec privodil požitím alkoholu alebo iných návykových látok, patrí mu polovičná náhrada príjmu.

Ak človek ochorie, do 10. dňa PN mu príjem nahrádza zamestnávateľ.