Brat písomne požiadal, aby dal záložné právo aj na rodinný dom tej, ktorá to všetko spískala. Exekútorova odpoveď (volá sa Dušan Cirbes) bola nepriestrelná: bratov byt predá skôr ako dom samotnej dlžníčky. Aj hnuteľný majetok jej odmietol zhabať, pretože „má všetko požičané od kamošky“. Brat musel zaplatiť dlh banke, aby o byt neprišiel, a dal celú vec na súd. Až v roku 2004 súd konečne rozhodol a právoplatným rozsudkom nariadil dlžníčke, aby mu zaplatila asi 130-tisíc korún s 13-percentným úrokom a súdne trovy, a to všetko do pätnástich dní. Vtedy sa začalo najdlhších pätnásť dní v histórii sveta.
Teoreticky mal exekútor nekompromisne predať dlžníčke dom. Za 140-tisíc by ho predal šmahom ruky. Kým však vytrvalo odmietal uvaliť naň záložné právo, dlžníčka si zobrala ďalší úver od inej banky, ktorý tiež prestala splácať, a tak im táto banka okamžite dom záložným právom zaťažila. Tu sa mi žiada povedať, že im Dušan Cirbes svojím priateľským prístupom umožnil vziať si ďalší úver, o ktorom by len najväčší optimista mohol predpokladať, že bude niekedy splatený. Toto sa stalo ešte do vynesenia rozsudku, potom sa exekútor Cirbes odhodlal na odvážny krok. Vyzval dlžníčku, dvanásť týždňov po rozsudku, aby do 14 dní uspokojila bratovu pohľadávku a zriadil exekučné záložné právo na jej dom.
Nasledujúce dva roky sa nič nedialo. Až na maličkosť ako niekoľkonásobná neúspešná dražba jej domu, o čom brata nikto neinformoval, hoci sa dražil majetok, na ktorý má záložné právo. Keď exekútora Cirbesa žiadal o informácie, dočkal sa len odpovedí typu „keď niečo bude, dám vám vedieť“. Nikdy nič nebolo.
Keďže brat mal už dlhší čas podozrenie, že prístup exekútora k dlžníčke je viac ako ústretový, podal sťažnosť Komore exekútorov. Exekučný poriadok sťažovateľov uisťuje, že sa sťažnosť neobráti proti nim, nech sa len pokojne sťažujú.
V januári tohto roku komora rozhodla, že Dušan Cirbes je dobrý exekútor a brat dostal vzápätí od Cirbesa žiadosť, aby zaplatil 18 000 korún ako preddavok na jeho odmenu, inak že exekúciu zastaví. Má na to právo, ten arciexekútor, aj keď je dobrým zvykom, že túto odmenu si vymôže spolu s pohľadávkou, pretože ju má platiť vinník, nie víťaz. Ak dlh od dlžníčky vymôže, tak peniaze bratovi vráti. Ak ho nevymôže, tak si ich nechá. Neporazilo by vás?
Takže zhrnutie. Môj brat zaplatil za dlžníčku dlh, aby neprišiel o byt, vyhral súd, zaplatil súdne trovy (nakoniec musel byt predať, aby vrátil peniaze, ktoré si požičal na jej úver) a teraz má zaplatiť aj poplatok exekútorovi.
Rýchlo zareagoval ten exekútor, však? Dlhé roky nič a zrazu prásk! Taká prudká akcia! Dlžníčka prehrala, čo mohla, ale má dva úvery a dom. Brat má aspoň ten rozsudok v mene republiky.
Keby som sa ho spýtal, ako si vychutnáva pocit víťazstva, asi by mi dal po rypáku.
Autor: Ján Babarík babarik.blog.sme.sk
