Budapeštiansky súd vyniesol vo štvrtok pravdepodobne prelomový rozsudok. Cirkevných hodnostárov rôznych vyznaní označil za verejných činiteľov. Rozsudok je dôležitý pre prístup k zväzkom bývalých komunistických tajných služieb. Zväzky jednotlivých osôb sú napríklad novinárom prístupné len v prípade, ak ide o verejného činiteľa. A tým je podľa zákona ten, kto vykonáva verejnú moc, alebo v súlade so svojou profesiou ovplyvňuje verejnú mienku.
Podľa zákona o archíve tajných služieb však práve osoby, ktoré sú preverované, rozhodujú o tom, či sa považujú za verejného činiteľa. Ak tvrdia, že nimi nie sú, zložka je verejne neprístupná. Dochádzalo tak k paradoxným situáciám, keď o sebe poslanci parlamentu a ministri vyhlásili, že sa necítia byť verejnými činiteľmi. Rozhodnutie dotyčného mohol zvrátiť iba súd. To je aj prípad cirkevných hodnostárov.
Nie sme verejní činitelia
Keď sa pred dvoma rokmi na internete objavil neoficiálny zoznam agentov komunistických tajných služieb, bolo tam aj šesť osôb zastávajúcich dnes vysoké cirkevné funkcie. Novinári si vyžiadali ich zväzky zo špecializovaného archívu, kde ich uchovávali. Archív však dokumenty odmietol vydať – cirkevní hodnostári vyhlásili, že sa za verejných činiteľov nepovažujú. So sprístupnením súhlasil len biskup reformovanej cirkvi Gusztáv Bölcskei. Podľa dokumentov agentom nebol.
Po zamietnutí sa novinár Dániel Kozák z internetových novín Origo obrátil na súd. Argumentoval aj tým, že katolícka cirkev pred voľbami v roku 2002 vydala stanovisko, v ktorom veriacim pomerne jasne odporučila, ktoré strany majú voliť.
Môžu byť lustrovaní
Súd mu dal tento týždeň za pravdu. Podľa jeho rozhodnutia je treba sporné osoby, hlavu zväzu židovských náboženských obcí, dvoch hodnostárov evanjelickej a troch biskupov katolíckej cirkvi považovať za verejných činiteľov.
Rozhodnutie ešte nenadobudlo právomoc. Katolícky biskup a predseda biskupskej konferencie András Veres už oznámil, že sa proti nemu odvolá. Sám sa vraj dal pred niekoľkými rokmi prelustrovať a tým dokázal, že s komunistickou tajnou službou nespolupracoval. Vyrovnanie s minulosťou je však podľa neho výhradne vnútornou záležitosťou cirkvi.
Maďarsko zažilo niekoľko odhalení vysokých cirkevných hodnostárov, ktorí boli agentmi komunistickej polície. Podľa známeho historika Krisztiána Ungváryho medzi nich patrí aj egerský biskup István Seregély, jeden z tých, ktorého sa týka súdne rozhodnutie z tohto týždňa. Agentom bol podľa Ungváryho aj kardinál László Paskai, ktorý stál na čele maďarskej katolíckej cirkvi pätnásť rokov, až do roku 2003.
