V Šipilovsku raz fúka od hydinárne, inokedy od koksárne, to je asi jediné, čo sa mení. Inak je všetko také zlé, ako len môže byť. Muži bijú svoje ženy a všetci sú v kuse opití.
Do mestečka prichádza revízor Andrej. Jeho mesianistické nadšenie pre osvetu umením čoskoro prevalcuje to, čo sa dozvie o svete i o sebe samom.
Stanislav Pitoňák dokázal v postave Andreja svoju hereckú skúsenosť. V prvých minútach je až priveľmi decentný, jeho charakter však potom prechádza zaujímavým vývojom od nádejného hrdinu až k zbabelcovi. Aj Juraj Zetyák hral miestneho násilníka so širokou dušou prirodzene.
Kľúčom k produkcii je psychicky mierne narušená Oľga, neumelá paródia na Marylin Monroe. Oľga je pasívna, obeť svojho milenca, akčnej sestry a nakoniec aj Andreja. Tvorcovia zvýraznili jej štylizáciu do filmovej postavy.
Ak ale nasadili herečke Tatiane Polákovej parochňu, mohli sa s ňou viac pohrať. Takto nevieme celkom odčítať Oľginu povahu, jej dráma nevyznieva presvedčivo.
Alena Ďuránová v úlohe Oľginej sestry Iny púta od samého začiatku pozornosť, jej herecká osobnosť je výrazná, divadelne efektná. Azda až príliš.
Obe sestry spája viera, že ich život vyrieši nejaká vonkajšia okolnosť, hocijaký vhodný koniec sveta. V čase globálneho otepľovanie vyznieva tento aspekt hry takmer prorocky. Z väčších divadelných efektov však tvorcovia zámerne rezignovali, konce sveta sa v štúdiových podmienkach inscenujú zle.
Košická inscenácia neprekonala rozvláčne tempo dialógov, dráma by asi viac vyznela v skrátenej verzii bez pauzy. Hre by pomohlo, ak by mali postavy v sebe menej alkoholu.
Hoci sa tvorcom nepodarilo reagovať na všetky výzvy textu, správu o svete pred veľkým zemetrasením podali. U divákov by však mali možno väčší úspech, keby hru premenovali na Všetko o ľuďoch. Komplexným správam o mužoch i ženách sa v tomto divadle darí.
