Pri sejbe reďkovky treba pamätať na to, že najlepšie sa vyvíja, ak rastie jednotlivo. Keď rastlinky vzídu a vytvoria druhý pravý list, jednotíme ich na vzdialenosť 10 až 15 centimetrov. Primeraným zavlažovaním urýchlime vzchádzanie, čím obmedzíme výskyt a poškodenie porastu skočkami či blyskáčikmi. Títo škodcovia môžu porast ohroziť najmä v lete, preto pri väčšom výskyte rastliny opakovane postrekujeme povoleným insekticídom.

Egreše a ríbezle potrebujú každoročný rez. Redšia korunka, to je viac svetla, zdravý rast a veľké, kvalitné plody. Dôležitý je aj lepší prístup pri zbere úrody. Zahusťujúce konáre odrežeme na konárikový krúžok. Koncové výhonky neskracujeme, lebo to vyvoláva rozkonárenie a nežiaduce zahustenie korunky.

Používanie popola v záhradách má dlhú tradíciu, najmä pre vyšší obsah vápnika a draslíka. Nie je však popol ako popol. Uhlie a brikety obsahujú ťažké kovy, ktoré prechádzajú do popola a s ním do pôdy, kde sa môžu hromadiť. Následne sa dostávajú do rastlín, preto takýmto popolom porasty nehnojíme. Aj popol z dreva môže obsahovať niektoré škodliviny, avšak v minimálnom množstve. Nedávame ho priamo na hriadky, ale primiešame do kompostu. Zásadne nepoužívame popol z impregnovaného a z chemicky ošetreného dreva.

Rastliny v črepníkoch zazimované v chladnej miestnosti bez mrazu potrebujú pravidelnú kontrolu a polievanie. Čím teplejšie je prostredie, tým častejšie ich zavlažujeme. V zime je lepšie kvetiny zalievať do misky pod črepníkom. Predídeme tak nadmernému zavlaženiu. Dôležité je aj pravidelné vetranie miestnosti za bezmrazových dní.

(pav)