Rodinná lyžovačka bez dlhých radov, prírodný sneh, rozumné ceny a ešte k tomu vo Vysokých Tatrách. Dokonca aj v polovici januára, keď sa v iných strediskách nelyžovalo, v Tatranskej Javorine na slovensko-poľskej hranici vleky premávali. Dnes sa tu už lyžuje vo veľkom a ak počasie vydrží, môže tak byť až do konca marca.Keď sme v polovici januára vyrazili za snehom, od Tatranskej Lomnice až po Tatranskú kotlinu nebolo po ňom ani stopy. Dokonca aj horské stráne rázovitého Ždiaru boli pocukrované iba sčasti. Zimnú dovolenku v Tatrách pripomínala iba scenéria v neďalekej Tatranskej Javorine.
Informačné vákuum
Na neposypanej ceste k hraničnej obci sa kĺzalo. V ostrej pravotočivej zákrute pod dreveným kostolíkom treba pribrzdiť, inak by ste tamojšie vleky prehliadli. Informačných tabúľ ako šafranu, ešteže internet neklamal.
Na bezplatnom parkovisku stálo niekoľko áut s maďarskou, poľskou, ukrajinskou a slovenskou poznávacou značkou. K vlekom je to pár krokov. V pokladnici predávajú celodenné, poldenné, ale aj hodinové lístky. Atraktívne sú najmä popoludňajšie trojhodinové lístky od 13. hodiny za neuveriteľných 150 korún pre dospelých a sto pre deti.
"Verejnosť o nás príliš nevie. Rusi a Česi končia zväčša v Ždiari, ďalej sa nedostanú. Ak by sme tam aj postavili informačnú tabuľu, do rána by zrejme zmizla. Aj preto našu klientelu tvorí asi tridsať percent Slovákov, zopár Maďarov a zvyšok tvoria Poliaci," hovorí majiteľ strediska Jozef Valkošák. Do budúcnosti však počet turistov zo severu nevidí ružovo. "Poliaci budujú zimné strediská priam raketovou rýchlosťou. Majú výkonné zariadenia, ktorými zasnežia zjazdovky za tri dni. Nemajú problém postaviť tri sedačkové lanovky na jednom mieste. Služby sú porovnateľné so Štrbským Plesom alebo Jasnou, aj preto sa našou jedinou konkurenčnou výhodu stáva už iba cena."
Bez čakania na vleky
Lyžiarsky vlek v Tatranskej Javorine postavili ešte za socializmu. Patril tunajšiemu hotelu a lyžovalo sa iba vtedy, keď boli hostia. Súčasný majiteľ ho prevádzkuje šiestu sezónu, pribudoval detské vleky, postavil bufet, toalety a originálnu chatku s kozubom a televízorom pre oddychujúcich lyžiarov.
Stredisko nie je dravým tatranským skicentrom s plnou výbavou, láka však rodinnou atmosférou a pokojom, k čomu prispel aj rok starý zákaz prechodu kamiónov cez neďaleký hraničný priechod.
Na vleky sa nečaká, iba počas bratislavských prázdnin, aj to maximálne dve až tri minúty. Navyše sa nik nemusí predierať turniketmi. "Nechceme lyžiarov stresovať, preto sme ich nenamontovali. Zatiaľ si dokážeme postrážiť, kto lístok má, a kto nie. Dôverujeme ľuďom, že nás nechcú podviesť," hovorí prevádzkovateľ.
Toto si pochvaľuje aj mladá rodina z Košíc. "Sme tu prvýkrát a sme milo prekvapení. Všetko ide plynulo, vlek síce nie je najrýchlejší, ale lyžovať sa dá úplne v pohode."
Premiéru v Tatranskej Javorine má za sebou aj manželský pár z Olomouca: "Chceli sme ísť do Tatier, a tak sme na internete porovnávali ceny. Nechcelo sa nám veriť, že tu sú skoro o polovicu lacnejší."
Päťsto metrov dlhý vlek s tromi zjazdovkami upravenými ratrakom, prevýšením 85 metrov a s kapacitou 500 osôb za hodinu naozaj nie je žiadnym alpským strediskom, napriek tomu sa tu ako doma cíti aj poľská rodina s dvoma deťmi. "Chodíme sem už štvrtý rok, nielen na prázdniny, ale aj cez víkendy. Nemáme to ďaleko, asi 60 kilometrov, čo sa oplatí. Najdôležitejšie je, že sa tu naše deti naučili lyžovať, tunajšie svahy sú pre ne ako stvorené." Malé strediská majú radi aj pre ceny. "V Zakopanom je to minimálne dvakrát drahšie ako u vás."
Nedostatok ubytovania
Tatranská Javorina je tak trochu na konci sveta, presnejšie na konci Slovenska. Aj preto o nej dodnes mnohí nevedia. Štart bol síce dobrý, no nedostatok ubytovacích kapacít priamo v obci nepomohol rozvoju služieb. "Poskytovali sme nočné lyžovanie, lesáci mali kone so saňami. Nezarobili ani na seno," hovorí Valkošák. "Mali sme aj požičovňu lyží, no na jeden autobus potrebujete aspoň 150 párov výstroja, a to sme pri tunajšej návštevnosti neutiahli. Aj iné služby pohoreli preto, že nie je dostatok ubytovacích kapacít. Keď vypneme vlek, obec je ako vymretá. Je to tu inak ako v susednom Ždiari, aj preto bufet s ohrievanými jedlami prevádzkujeme iba do štvrtej poobede."
Napriek tomu vedia na požiadanie pre ohlásených návštevníkov zabezpečiť servis vrátane inštruktora. Okrem toho je stredisko aj umelo zasnežované.
Kam na výlet
Tatranská Javorina je malebný kút a okrem lyžovania si dovolenkári môžu vyraziť na bežky či pešiu túru do Javorovej doliny. Za zmienku stojí aj neďaleký zámok kniežaťa Hohenlohe, drevený kostolík v Javorine či zachovaná ľudová architektúra v neďalekom Ždiari. Poldenný výlet si možno naplánovať aj do Kežmarku, Spišskej Belej, Popradu, poľského Zakopaného či trhmi známeho Noweho Targu.
Ak by sa zažiadalo lyžovačky aj inde, najbližšie je do Ždiaru, Bachledovej doliny či Tatranskej Lomnice. Na poľskej strane zasa do Zakopaného, Bukoviny či Bialky.
Cenník lístkov | deti | dospelí |
Celodenný | 250 | 350 |
Dopoludnia
(9. - 13. h) 150 200
Popoludní
(11. - 16. h) 200 250
Popoludní II
(13. - 16. h) | 100 | 150 |
1 hodina | 50 | 100 |
1 jazda | 20 | 30 |
Pre deti sú svahy v Tatranskej Javorine ako stvorené. |