káty, vďaka ktorým môžete mať honor za babku. Falšovať značku či charakteristický dizajn je síce protizákonné, ale napriek tomu je trh s falzifikátmi či napodobeninami mocný a životaschopný. Podľa aktuálneho prieskumu nemeckého odborného marketingového časopisu Bestseller si každý druhý Nemec už niekedy vedome kúpil falzifikát, hovorovo fejk (z anglického fake - falzifikát).
Práve colná správa v nemeckom Hamburgu vlani v novembri oznámila, že zadržala najväčšie množstvo falšovaného tovaru v histórii. Hodnota výrobkov bola 303 miliónov eur (vyše 13 miliárd korún). V 117 kontajneroch bola najmä nepravá obuv Adidas a Puma, hodinky Rolex, hračky a textil z Ázie. Tovar, určený na európske trhy, colníci komisionálne zničili.
Čo sa falšuje?
Ak niekto chodí na BMW, je isté, že ide naozaj o nemeckú kvalitu. Automobily sa zatiaľ nefalšujú. Je však obrovské množstvo výrobkov, pri ktorých túto istotu nemáte. Oblečenie, obuv, odevné doplnky (napríklad kabelky), kozmetika, šperky, cigarety, elektronika, jedlo, dokonca aj lieky. To je už životunebezpečné falšovanie - falošné lieky spôsobili minulý rok v Číne smrť minimálne piatich ľudí a hospitalizáciu šiestich, čo vyvolalo rozsiahle vyšetrovanie farmaceutických distribučných spoločností.
Evergreeny a novici
Jednou z najnapodobňovanejších módnych značiek je Louis Vuitton. Legendárne kabelky sú nesmierne drahé, a tak "fejkmi" nepohrdnú ani celebrity. Napokon, aj v seriáli Sex v meste je epizóda, v ktorej si hrdinky kupujú napodobeniny vuittoniek a priekupník im ich dáva priamo z kufra svojho auta. Takúto napodobeninu vraj nosila aj modelka Andrea Verešová.
Kabelky, oblečenie a obuv sú evergreenmi falšovateľov. Sú však aj výrobky, ktoré sú na tomto poli nové. Napríklad mobilné telefóny.
Čínski výrobcovia ešte nedávno kopírovali iba charakteristický dizajn mobilov (napríklad "žiletkovej" Motoroly), čo sa stretlo s nevôľou výrobcov, značky však boli pôvodné, čínske. V poslednom čase sa už objavili falšované telefóny so všetkým, čo k tomu patrí - aspoň navonok, napríklad "luxusné" Nokie. Veľmi obľúbené sú vraj na ruskom trhu. Stoja iba pár rubľov. Novicom medzi falšovanými produktmi je aj viagra.
Na západ od raja
Vážny problém s falšovaným tovarom majú u našich západných susedov. Fejkov sú plné trhy v Prahe, ale najmä v pohraničných oblastiach, kde si ich chodia masovo kupovať nemeckí turisti.
Podobne to bolo ešte pred niekoľkými rokmi aj u nás. Razie však urobili svoje a falšovaný tovar sa z trhovísk vytráca. Zásluhu na tom majú Colná správa SR a Slovenská obchodná inšpekcia.
"Niektoré akcie robíme v rámci bratislavského kraja, niektoré sú koordinované s inými mestami alebo celoslovenské," hovorí Lubomír Opálka, riaditeľ inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Bratislavský kraj.
SOI spolupracuje s analytikmi firiem, ktorých sa týka prieskum. Sú to odborníci na znaky výrobkov, z ktorých niektoré sú skryté.
Veľké trhoviská sú u nás teda už viac-menej čisté, horšie je to s burzami.
"Na burze vo Vajnoroch sme mali minulý rok dve kontroly," hovorí Lubomír Opálka. "Prvý raz sme tam išli len so zástupcami firiem na výrobu športového oblečenia. Predajcovia však boli takí agresívni, že druhý raz sme sa museli vrátiť v sprievode polície."
Na burze zhabali veľké množstvo výrobkov, všetko falzifikáty. Výška pokuty pre takýchto predajcov môže dosiahnuť aj dva milióny korún, dáva sa podľa množstva zadržaného tovaru.
Zlé správy
Odchyt fejkov majú v náplni práce colníci. Podľa hovorkyne colného riaditeľstva Andrey Zemanovej sa objem falošného tovaru síce zvyšuje, ale ešte viac rastie počet akcií proti jeho distribútorom. Napríklad v roku 2005 bolo 21 národných opatrení, vlani ich bolo už 38. K nim treba prirátať aj 212 akcií iných štátov EÚ s platnosťou pre Slovensko. Colná správa pracuje systematicky, okrem pohraničných kontrol priebežne kontroluje trhoviská, trhy, ale aj podozrivé sklady.
Možno si poviete, čo je na tom, že niekto vyrába falzifikáty, veď veľké korporácie aj tak ryžujú vo veľkom, tak nech nie sú nenažrané. Podľa oficiálnych informácií colnej správy sa však zisky z takéhoto predaja dostávajú k tým istým gangom, aké sú za obchodom s drogami, zbraňami či s bielym mäsom. Pravdepodobne znejú aj ďalšie podozrenia, že peniaze z takéhoto predaja putujú aj teroristickým skupinám a pri výrobe falšovaných výrobkov sa v Ázii nelegálne využíva práca detí, ktoré žijú ako otroci.
Fejky pochádzajú najmä z Ázie a predovšetkým z Číny. Čo je však prekvapujúce, na trhu sa objavuje aj falšovaný tovar z Poľska, teda členskej krajiny Európskej únie. V poslednom čase padá podozrenie aj na Bulharsko.
V Česku na humanitu, u nás do plameňov
Čo sa stane so zhabaným tovarom po dôkaze jeho falošnosti? Podľa slovenských zákonov sa musí zničiť. Podľa nového českého zákona nemusí byť všetok zničený. Môžu sa vybrať "výrobky vhodné na odznačenie", ktoré sa môžu ponúknuť ústavom a sociálnym zariadeniam. Tie však musia odpárať logá a výrobky označiť nápisom Humanita. Takéto oblečenie však nie je vraj medzi chovancami detských domovov veľmi obľúbené.
A čo kultúra?
Digitálny záznam zvuku a obrazu (CD, DVD) umožnil kopírovanie bez straty kvality. Ešte pred pár rokmi boli rozšírené pirátske cédečká a dévedečká, takzvané counterfeits, ktoré boli na nerozoznanie od originálov - vrátane potlače samotného kolieska a bookletu. Stáli však podstatne menej, pretože piráti platili len výrobu, a nie autorské poplatky. K nám sa dostávali najmä z Ukrajiny a Bulharska, kde piráti využívali niekdajšie štátne lisovne. Podľa slovenských zástupcov Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu IFPI tento spôsob pirátstva potláča rýchly internet - najmä mladí ľudia si filmy a pesničky sťahujú cez takzvané výmenné siete a tradičný nosič už úplne obchádzajú.
"Klasické pirátske cédečká sa stali skôr záleži-tosťou fajnšmekrov," hovorí majiteľ košického hudobného vydavateľstva Ján Sudzina. "Z pultov na trhoviskách a burzách sa vytratili, aj keď si pamätám, že pred rokmi to bolo bežné, sem na Východ ich vozili z Ukrajiny. Videl som však veľké zoznamy albumov, ktoré si môže človek objednať na dobierku, a tam bol aj džez a alternatívna hudba - všetko po sto - dvesto korún."
Zákaz nosenia fejkov
Predávať falšovaný tovar je nebezpečné vo všetkých európskych krajinách. Sú však aj prípady, keď je nebezpečné ho aj nosiť. Podľa francúzskych zákonov ten, čo nosí falšovaný luxusný výrobok, riskuje vysokú pokutu, dokonca aj väzenie. "Toto si však neviem v praxi predstaviť," hovorí Lubomír Opálka zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. "Veď je tu možnosť, že ani kupujúci nevie, že kupuje falzifikát, a mali by sme ho za to pokutovať. Aj keď je pravda, že väčšinou to ľudia vedia."
n n n
Kanadská novinárka a antiglobalistická aktivistka Naomi Klein vo svojom bestselleri No Logo (Bez loga), ktorý označujú za bibliu antiglobalistického hnutia, hovorí o tom, že v súčasnej fáze kapitalizmu už nie je dôležitá výroba, ale udržiavanie značky. Inak povedané, že nie je dôležitá kvalita, ktorú značka reprezentuje, ale značka samotná. Ak to domyslíme do konca, najvyšším stupňom tohto fenoménu by mohli byť falšované výrobky, ktoré nie sú ničím iným iba chválením sa lacným perím.
Podľa oficiálnych informácií Colnej správy SR sa zisky z predaja falzifikátov dostávajú k tým istým gangom, aké sú za obchodom s drogami, zbraňami či bielym mäsom.