Prakticky nie, a predsa sa takéto zázraky momentálne dejú v bratislavskej Galérii Space na výstave Matúša Lányiho – Premenenie vína na krv.
Na veľkorozmerných plátnach svojej prvej monografickej výstavy autor pomocou známeho užívateľského prostredia Windows podáva príbehy Nového zákona cez „nový“ jazyk informačných technológií. Čiže cez náš nový objekt viery. Dialógové okno s chybným hlásením sa stáva zapieraním Ježiša a proces defragmentácie je povýšený na Vyhnanie kupcov z chrámu.
Maľby sú precízne spracované, jednoduché, s dôverne známym „grafickým dizajnom“. Ich pôsobivosť spočíva v priamočiarosti a sympatickom vtipe. V nadväznosti však znepokojujú viacerými otázkami. Je pravda, že: bajt si a v bajt sa obrátiš? Je to len hra so symbolmi alebo obraz súčasnosti?
Informatizácia nie je to jediné, čo Lányiho zaujíma. Obdobie sa dnes predsa krásne zrkadlí aj v úžasných super-mega-extra hrdinoch. Tých starých treba preto prehodnotiť a zahodiť alebo im dať nový „look“. Podstata možno ostane nezmenená, nadprirodzené schopnosti si predsa nesú ešte z minulosti. Takže, ako by vyzeral Ježiš v čase LCD displejov? No predsa najlepšie so super-znakom na hrudi.
V Lányiho maľbách sa stretávajú hrdinovia/hviezdy našich dní a vymieňajú si atribúty. Ježiš sa na nás pozerá chápavým pohľadom a nežne sa dotýka písmena S na prsiach. Oproti nemu jeho priateľ či protivník Superman hrdo otŕča svoje bolestné srdce.
Lányi nás vťahuje do pokrivenej ilúzie nášho vlastného sveta počítačov, náboženských motívov, mediálnych hrdinov a slovenských mýtov. Všetko pekne premieša do chutného koktailu malieb a videa a naleje do dvoch pohárov. Pohár náboženstvo a pohár Slovensko. Spája ich pikantná chuť irónie a vtipu a sladkastosť našej otupenosti.
O čom je to naše slovenské pitie trochu odhalíme, keď si chlipneme i z horko-sladkého nápoja našej národnosti. V podaní Matúša Lányiho sú to krepčiace lúčničiarky mávajúce šatôčkami stíhačkám prelietajúcim ponad ich hlavy, ktoré sa vydávajú v ústrety svetlej budúcnosti. V tej sa už pravdepodobne nachádza pôvodne Deva Ľudovíta Fullu, dnes sexi krojovaná mimozemšťanka vyznávajúca hlboké tradície malej krajiny v srdci Európy. A že sa za tieto hodnoty oplatí bojovať, dokazuje junák v kukle – tzv. „kukláč“ na reinterpretácii návrhu známky Martina Benku z čias slovenského štátu.
Matúš Lányi, rodák zo Spišského Podhradia, je diplomantom košickej Fakulty umení Technickej univerzity, a teda patrí ku skupine mladých výtvarníkov, ktorá dôrazne nastúpila na slovenskú scénu ešte v čase štúdií. Erbovým znakom tvorby a zrejme i dôvodom ich úspechu by mohla byť práve kombinácia persifláže a šarmu, s akým ju podávajú. A to sú rozhodne vlastnosti diel Matúša Lányiho, ktorými návštevníkov galérie zaujal.
Autor: Ivana Madariová Autorka je historička umenia
