Pondelok, 8. marec, 2021 | Meniny má Alan, AlanaKrížovkyKrížovky
SMER CHCE ODŠKODNIŤ BÝVALÝCH KOMUNISTOV. MOHLI BY DOSTAŤ AŽ 90–TISÍC. SNS S TÝM MÁ PROBLÉM

Medzi ľuďmi z čiernej listiny sú aj agenti

Ak prejde návrh poslankyne v znení ako ho chce predložiť, 90 –tisíc by od štátu mohli dostať aj spolupracovníci ŠtB.

BRATISLAVA. Smer chce v parlamente presadiť zákon, ktorým by odškodnil ľudí z takzvanej čiernej listiny. Väčšinou ide o bývalých komunistov, ktorí v roku 1968 zmenili názor, takže sa stali pre stranu nepohodlní.

„Keď sa dostal na čelo strany Husák, komunisti sa rozhodli, že vyčistia vlastné rady od tak­zvanej pravice,“ hovorí Patrik Košický z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Podľa neho však nejde automaticky o nijakých disidentov.

Vicepremiér Dušan Čaplovič nemá s návrhom problém, podľa neho však treba každý prípad posudzovať individuálne.

„Na čiernej listine sú aj ľudia, ktorí si odškodnenie nezaslúžia. Niektorí opakovane vstúpili do strany, alebo spolupracovali s ŠtB,“ povedal Čaplovič.

Agenti medzi obeťami

Ak prejde zákon o rehabilitácii ľudí z čiernej listiny, nárok na odškodnenie môžu mať aj bývalí spolupracovníci ŠtB. Podľa návrhu totiž nemôžu byť odškodnení len ľudia, ktorí boli „právoplatným rozhodnutím súdu označení za vedomých a dobrovoľných spolupracovníkov 2. správy ŠtB“.

Podľa právnika Tomáša Kamenca však súd nikdy nerozhodne, či bol niekto vedomým a dobrovoľným spolupracovníkom ŠtB. „Ako by to zdôvodnil? Buď tú žalobu prijme, alebo zamietne. Keď to bude takto sformulované, všetci agenti, ktorí sú na čiernej listine, to odškodnenie dostanú.“

Ústav pamäti národa pritom zistil, že z 1200 ľudí na čiernej listine je až 141 bývalých agentov ŠtB. Za „donášanie“ na kolegov zo zoznamu brali aj peniaze.

Čiernu listinu vypracovalo v rokoch 1971 až 1974 vedenie KSČ. Nachádzajú sa na nej ľudia, ktorí boli proti vstupu sovietskych vojsk. Následne boli odvolaní z funkcií, alebo prišli o prácu.

V rámci celého Československa sa na listine ocitlo viac ako 6300 ľudí. Slovenska sa týka 1212 mien. Až 82 percent ľudí z listiny sú bývalí členovia strany.

Rozviedka

Patrik Košický z ÚPN upozorňuje, že návrh vôbec nehovorí o príslušníkoch rozviedky. „Rozviedka nepatrí do ŠtB. Pracovala ofenzívne, smerom do zahraničia. Najväčšie svinstvá robila 2. správa,“ hovorí Viliam Ciklamini z Konfederácie občanov z čiernej listiny.

Podľa Košického však boli aktivity rozviedky v zahraničí koordinované s ruskou KGB.

Ciklamini bol 16 rokov príslušníkom rozviedky, riadil napríklad agenta v Tanzánii. V roku 1975 ho ŠtB zaevidovala ako preverovanú, neskôr ako nepriateľskú osobu.

Návrh zákona chce na naj­bližšej schôdzi parlamentu presadiť poslankyňa Smeru Darina Gabániová. Tvrdí, že ho opraví tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti. „Chcem, aby boli odškodnení len tí, ktorí naozaj trpeli,“ povedala.

90tisíc na hlavu

Návrh priznáva ľuďom z listiny odškodné 90–tisíc korún. Pozostalí by dostali 45–tisíc. Spolu ide asi o 60 mi­liónov korún, odškodnenie by hradil rezort vnútra.

Podľa Košického je výška odškodnenia neadekvátna. „Ľudia, ktorí boli v auguste 1968 zranení s trvalými následkami, dostali 80-tisíc. A politickí väzni si museli odsedieť štyri roky, aby dostali 90–tisíc,“ pripomína. „O výške odškodnenia možno diskutovať,“ reagoval minister vnútra Robert Kaliňák.

Ten mal najskôr s návrhom problém, časom zmenil názor. „Pán minister si uvedomuje potrebu odškodniť ľudí, perzekvovaných pre názory,“ reagovala Vladimíra Hrebeňáková z kancelárie ministra.

SNS je proti

S najnovšou iniciatívou Smeru však nesúhlasí SNS.

„Zachytil som v klube výhrady proti tomu, aby sme odškodňovali bývalých členov KSČ,“ potvrdil šéf poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.

HZDS nemá s návrhom Smeru problém. Gabániová tvrdí, že ho už prerokovala aj s Vladimírom Mečiarom.

Proti je okrem SNS aj opozícia. „Nesúhlasím s tým, aby bol niekto odškodnený len preto, že nemohol po tom, čo ho vyhodili zo strany, zastávať nejakú funkciu,“ reagoval František Mikloško z KDH.

Nestraníci sú out

Podľa Košického z ÚPN je problém aj v tom, že ľudia, ktorí odmietli vstúpiť do strany, nemajú nárok na žiadne odškodnenie: „Ani oni predsa nemohli postupovať v kariére, ich deti nemohli študovať.“

Dodnes neboli odškodnení ani ľudia, ktorí nie sú na čiernej listine, ŠtB ich však evidovala ako nepriateľské osoby.

Poslanec Číž si uvedomuje, že rehabilitácia „šesťdesiatosmičkárov“ je kontroverzná téma.

„Myslím, že by sme im mali priznať aspoň morálnu ujmu. Očakávam, že keď sa ten zákon otvorí, vyjadria sa k tomu aj filozofi či historici.“

  • 1212 Slovákov, ktorých strana zaradila na čiernu listinu
  • dnes ich žije 364, tí by dostali po 90-tisíc korún
  • v prípade zvyšných 848 ľudí by o odškodnenie mohli požiadať ich rodinní príslušníci, dostali by po45-tisíc korún
  • celkove by štát zaplatil 60 miliónov korún
  • zoznamy vypracovalo vedenie KSČ v rokoch 1971 až 1974
  • 82 percent poškodených sú bývalí komunisti
  • 141 ľudí z čiernej listiny spolupracovalo s ŠtB
  • zo známych mien sú na listine Ladislav Mňačko či Dominik Tatarka, ale aj Vladimír Mečiar či Michal Kováč

Čierna listina

Smernicu, na základe ktorej bola vytvorená čierna listina, schválilo predsedníctvo ÚV KSČ v januári 1971.

Návrh predložil Gustáv Husák.

Cieľom smernice bolo vytvorenie centrálnej evidencie „nositeľov pravicového oportunizmu a organizátorov protistraníckych a protisovietskych kampaní“.

Strana sa pri príprave dokumentu inšpirovala aj skúsenosťami z Maďarska, kde bol po roku 1956 vytvorený podobný zoznam „kontrarevolucionárov“.

Komunisti chceli zabrániť, aby mali „exponenti pravice vplyv na masy pracujúcich“ a znemožniť im návrat do významných funkcií.

Okrem bývalých členov sa strana sústredila aj na ľudí z médií, kultúry, vedy či školstva.

Výber nepohodlných osôb robili okresní a krajskí funkcionári strany, vznikli špeciálne komisie.

Podkladom boli stranícke dokumenty, ale aj publicistická činnosť a verejné vystúpenia týchto ľudí v roku 1968.

O ich novom pracovnom zaradení rozhodol sekretariát ÚV KSČ.

Zdroj: www.ciernalistina.sk
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  2. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  3. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  4. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  5. Nové číslo Historickej revue
  6. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  7. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  8. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  9. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  10. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  1. Metropolis sa stane ikonickou stavbou Bratislavy
  2. Čo napĺňa v práci úspešné ženy v jednej z najznámejších firiem?
  3. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  4. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  5. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  6. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  7. Nové číslo Historickej revue
  8. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  9. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  10. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 26 475
  2. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 15 740
  3. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 13 410
  4. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 13 225
  5. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 11 493
  6. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 8 643
  7. Nové číslo Historickej revue 8 531
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 8 031
  9. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní? 8 007
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 7 300
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu