„Ministri prichádzajú a odchádzajú, ale armáda zostáva,“ lúčil sa včera poľský minister obrany Radosław Sikorski (na snímke Reuters) po 15 mesiacoch v úrade.
Keď na miesto prichádzal, vládla všeobecná zhoda, že je to jedno z najlepších rozhodnutí vládnej strany Právo a spravodlivosť, ktorú vedú súrodenci Kaczyńskí. Po čase im Sikorski začal prekážať.
Opozícia považuje demisiu Sikorského za nepochopiteľnú. „Bola to jediná osoba vo vláde, ktorá sa vedela orientovať v strategických a politických otázkach,“ povedal aj Zbigniew Brzeziński, bývalý poradca prezidenta Jimmyho Cartera a svetová autorita v otázkach medzinárodnej politiky.
Spor o rozviedku
Oficiálne Sikorski odišiel preto, že premiér Jarosław Kaczyński nebol spokojný s fungovaním celého rezortu obrany. Verejným tajomstvom však je, že Sikorski nedokázal spolupracovať so svojím zástupcom Antonim Macierewiczom. Tento kontroverzný politik prišiel v lete na ministerstvo obrany s jedinou úlohou - ukončiť činnosť Vojenských spravodajských služieb (WSI), čo bola už dlhé roky silná túžba súrodencov Kaczyńských.
Podľa nich boli ľudia z WSI, ktorí neprešli previerkami po roku 1989 „štátom v štáte“ a pôsobili tam mnohí dôstojníci sympatizujúci s minulým komunistickým režimom. Od októbra sa preto začali stavať nové vojenské služby: zvlášť rozviedka a kontrarozviedka (jej šéfom sa stal práve Macierewicz), ktoré už nespadajú priamo pod právomoc ministra obrany. Do nových služieb prišli ľudia bez skúseností s armádou.
Medzinárodná situácia pritom takémuto zemetraseniu vôbec nie je naklonená. Poľská armáda pôsobí stále v Iraku, a práve teraz posilňuje aj svoju účasť v Afganistane v nebezpečnej južnej časti krajiny. Dnes - po zrušení WSI - nemá na nebezpečných miestach spravodajské zázemie.
Pri odvolávaní mohla zohrať úlohu aj otázka americkej protiraketovej základne v Poľsku. Špekuluje sa, že Sikorski chcel rokovať o prípadných ziskoch z tohto, že Poľsko umožní Američanom základňu postaviť, ešte tvrdšie ako prezident a premiér.
Mladý, ale skúsený
Hoci vekom mladý, Sikorski mal už bohaté životné i politické skúsenosti. Má britské občianstvo, 80. roky strávil vo Veľkej Británii. Pred vchodom na jeho pozemok sa nachádza tabuľa: „Dekomunizovaná zóna.“
Bol členom v pravicových vládach v 90. rokoch a má veľmi dobré kontakty v Spojených štátoch. Posledné roky pracoval vo Washingtone v konzervatívnom think-tanku American Enterprise Institute. „Mám rád vojsko“, povedal včera pri rozlúčke dojatý Sikorski. Počas ministrovania svoj vzťah k armáde dával aj najavo. Vojakov prinútil v posledných mesiacoch popracovať na vylepšení kondície a vylepšení jazykových schopností. Pritom im osobne dával príklad - absolvoval na jednotku športový test i zoskok padákom.
Nástupcom Sikorského sa stáva Aleksander Szczygło, doteraz šéf prezidentskej kancelárie. Szczygło je považovaný za odborníka, pred nástupom k prezidentovi bol štátnym tajomníkom v rezorte obrany.
Sikorski ostane senátorom a chce písať knihy. Dobre informovaný politikov na svojom blogu napísal, že Sikorski sa časom bude uchádzať o post generálneho tajomníka NATO.
Sikorski – fakty
Mladý, len 34-ročný minister
Študoval na Oxforde
Námestník ministra zahraničných vecí a obrany v predchádzajúcich pravicových vládach
Pred vstupom do vlády pôsobil vo Washingtone
Jeho manželka Anne Applebaumová je americká novinárka ocenená Pulitzerovou cenou