BRATISLAVA. Vláda sa pripravuje na výstavbu nových jadrových elektrární. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek dokonca uvažuje o vybudovaní piateho bloku atómovej elektrárne Mochovce. „Koncepcia, že okrem 3. a 4. bloku Mochoviec sa postaví aj ďalší, nie je nová. Objavila sa už pred pár rokmi,“ povedal včera. Slovenské elektrárne sa majú rozhodnúť, či dostavajú 3. a 4. blok Mochoviec do konca apríla. Mohlo by to stáť 40 - 50 miliárd.
Ďalšie kapacity by sa podľa Jahnátka mohli budovať v obci Kecerovce a využila by sa takisto infraštruktúra odstavených blokov Jaslovských Bohuníc. „Do konca júna vypracujeme analýzu a povieme, ako si predstavujeme budúcu bilanciu spotreby Slovenska a aký bude náš príspevok do bilancie Európskej únie.“ O Kecerovciach sa hovorilo už pred rokom 1989.
Financovanie výstavby elektrární by podľa ministra prebiehalo ako kombinácia štátnych a privátnych zdrojov. Dôvodom má byť nesebestačnosť Slovenska vo výrobe elektriny, keďže sme na konci roka odstavili časť Jaslovských Bohuníc a do konca roka 2008 musíme odstaviť zvyšok elektrárne.
HZDS aj SNS sú za výstavbu
„S plánmi HZDS to korešponduje,“ povedal podpredseda HZDS Milan Urbáni. Zadlženia štátu sa Urbáni nebojí, keďže ide o návratnú investíciu, s ktorou súvisí „strašne veľa pozitív pre Slovensko“. Podobný názor má aj predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj: „SNS plne podporuje jadrový program ako program čistej energie pre budúcnosť a energetickej sebestačnosti.“
Podľa Rafaja by jeho strana podporila dostavbu 3.,4., aj 5. bloku v Mochovciach. Pozdáva sa jej aj prípadná výstavba novej elektrárne. Podľa odborníka na ekológiu Mikuláša Hubu Slovensko nové bloky ani elektrárne nepotrebuje.
Nedostane sa podľa neho totiž do žiadnej energetickej krízy. Nebude len exportérom a pripomína, že bol vývoz našej elektriky v minulosti nevýhodný. Mali by sme podľa Hubu v prvom rade znížiť energetickú náročnosť, ktorá je výrazne vyššia ako v iných vyspelých krajinách.
SDKÚ nemá nič proti jadrovej energii
„Viackrát sme sa mohli presvedčiť, že za pol roka Ficovej vlády veľmi veľa ráz strieľali bez toho, že by mierili,“ myslí si predseda SMK Béla Bugár. Podľa poslanca ide zatiaľ o nápady bez konkrétnych argumentov.
Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš je prekvapený, že o takýchto odborných veciach hovoria politici. „Ak to má stavať štát, je to nezmysel. To by bolo potvrdením ich ideologickej obmedzenosti a odbornej nespôsobilosti,“ povedal.
SDKÚ podľa neho nemá v zásade nič proti jadrovej energii, pri takýchto otázkach však musí byť zabezpečená vysoká bezpečnosť zariadení, ale aj zhoda v regióne, v ktorom by sa malo stavať.
Jadrové elektrárne
Či a čo sa naozaj stavať bude, závisí od hlavného akcionára Slovenských elektrární - talianskeho Enelu, a od vlády, ktorá by mohla rozbehnúť projekty za desiatky miliárd korún.
Stavba novej elektrárne nie je v Európskej únii obvyklou záležitosťou. Momentálne sa stavia iba vo Fínsku a ďalší blok s reaktorom sa dostavuje v Rumunsku.
Mnohé európske krajiny svoj jadrový program zastavili alebo plánujú plne zrušiť. Susedné Rakúsko pre výstavbu českého Temelína ešte pred vstupom Prahy do únie komplikovalo prístupové rozhovory.
V poslednom čase sa však európske štáty začínajú na jadrovú energiu pozerať ústretovejšie. Dôvodom je rastúca energetická závislosť únie od Ruska.
na svete je asi 440 jadrových reaktorov na svete je asi 440 jadrových reaktorov dodávajú 16 percent svetovej produkcie elektriny jadrové elektrárne prevádzkuje 30 krajín najviac reaktorov majú USA (103), Francúzsko (59) a Japonsko (55) vo výstavbe je 27 jadrových blokov v Európskej únii plánuje uzavretie reaktorov Litva, Nemecko, Belgicko, po referende v roku 1987 sa vzdalo jadrovej energetiky Taliansko, Rakúsko elektráreň dostavalo, ale nespustilo zdroj čtk
V Kecerovciach sa atómky neboja
Projekt výstavby jadrovej elektrárne v Kecerovciach nie je pre ich obyvateľov žiadnou novinkou. Plány vybudovať atómku nad obcou, vzdialenou od Košíc necelých tridsať kilometrov, mal už minulý režim. V 80. rokoch v dedine vyhlásili stavebnú uzáveru, tím odborníkov vypracoval aj podrobnú štúdiu. Po revolúcii začal na ňu sadať prach.
„Odvtedy tu zdochol pes. Nám už je to jedno. Pozrite sa po valale. Mladí zutekali a my, starí, už dajako dožijeme. Žije sa nám ťažko. Pomaly tu nenájdete bieleho,“ bezradne kývne rukou 88-ročný Ondrej Daňko.
Prázdne nákupné stredisko je obohnané masívnymi mrežami, rozpadávajúce sa múry kaštieľa a kúrie podopierajú mohutné brvná, opustené domy majú porozbíjané okná, rozobrané strechy, vytrhané zárubne.
V Kecerovciach žije jedna z najväčších rómskych komunít na Slovensku. Z 2800 obyvateľov je viac ako 2300 Rómov. Takmer sto percent z nich je bez práce.
Ešte pred pár rokmi bol pomer opačný. Počet Rómov sa za posledných dvadsať rokov strojnásobil.
Bezútešný stav niekdajšej strediskovej obce má podľa starostky Anny Bombárovej na svedomí plánovaná výstavba elektrárne. „Tá nám najviac zavarila. Pätnásť rokov platila u nás stavebná uzávera. Domy sa nemohli ani len opravovať, nie to ešte stavať. Mladí zutekali do Košíc, popredávali svoje domy, Rómovia si ich za babku buď kúpili, alebo si stavali načierno. V tom čase sme zaznamenali najväčší rast počtu obyvateľov,“ hovorí Bombárová.
Výstavby jadrovej elektrárne sa neobáva: „Horšie ako teraz už nemôže byť. Ľudia by aspoň mali prácu. A čo keby to buchlo? Všetci by sme išli rovno do neba...,“ povedala.
Kecerovčania sa atómky tiež neboja. „Nepoznám od nás človeka, ktorý by bol proti. Väčšine je to jedno,“ tvrdí starostka.
Mladé Rómky sa na výstavbu elektrárne tešia: „Ja by som bola rada. Aspoň by naši chlapi mali robotu. Tak len sedia v krčme a robia cirkusy,“ smeje sa Anna Miková.
V lete sa boli v Kecerovciach porozhliadnuť pracovníci Enelu. Zaujímali sa o pôvodné projekty.
Samospráva pripravuje nový územný plán. „Musíme zistiť, či to myslia s atómkou vážne. Schvaľovať územný plán, ktorý by sme o pol roka museli prerábať, nemá význam,“ hovorí starostka.
Mikuláš Jesenský
Únii jadro prestáva prekážať Európska únia nám nebude brániť v stavbe jadrovej elektrárne.
Postavenie nových blokov jadrovej elektrárne je čisto slovenskou záležitosťou. Európska únia tomu nemôže zabrániť.
„Je čisto vecou členského štátu, aký energetický mix si vyberie. My sme v tomto neutrálni,“ potvrdil hovorca Európskej únie pre energetiku Ferran Espuny.
Dodal, že Slovensko len musí dodržať „najvyššie bezpečnostné štandardy“, na ktorých sa členské krajiny dohodli.To však neznamená, že prípadné rozšírenie elektrárne v Mochovciach zostane bez ohlasu.
Možno predpokladať, že hlavne bezjadrovému Rakúsku sa to nebude páčiť. Rakúsko blokovalo už vstupné rozhovory Česka a Slovenska pre obavu z bezpečnosti ich reaktorov sovietskeho typu.
Pokiaľ však nové reaktory splnia únijné bezpečnostné štandardy, Viedeň nebude mať v ruke žiadny právny či politický nástroj, ako stavbe zabrániť - okrem hraničných blokád, ku ktorým stále občas dochádza hlavne pre český Temelín. V neprospech prípadného rakúskeho tlaku svedčí i to, že európske štáty začínajú na jadrovú energiu pozerať ústretovejšie než pred niekoľkými rokmi. Dôvodom je rastúca energetická závislosť únie od dovozu energie predovšetkým z Ruska.
Brusel sa to snaží zmeniť, momentálne prebieha debata v únii napríklad o cezhraničnom prepojení národných sietí. Postoj k jadrovej energetike navyše miernia niektoré krajiny.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová pred časom naznačila, že bývalé rozhodnutie Schröderovej vlády urobiť do roku 2020 z Nemecka bezjadrový štát, môže jej kabinet revidovať.
Kateřina Šafaříková, Brusel
