MARTIN. V mnohých českých a slovenských domácnostiach asi nechýbajú termoska, pršiplášť a vibramy. V Európe sa totiž turistika vraj teší najväčšej obľube asi v Česku a na Slovensku. Klub českých turistov združuje asi 40–tisíc členov, na „polovičnom“ Slovensku je organizovaných asi 17–tisíc turistov.
Do hôr vyrážajú i ďalšie tisícky ľudí z oboch krajín, ktorí turistickú legitimáciu nemajú. Podobne ako za federálnych čias údajne platí, že slovenské hory považujú za svoje domáci i českí turisti. „Česi a Slováci sú pravdepodobne najturistickejšími národmi v Európe alebo aspoň v Európskej únii. Platí to za podmienky, že dáme do pomeru počet obyvateľov u nás i u našich západných susedov k počtu členov turistických klubov,“ povedal Štefan Hudák, ktorý sa v týchto dňoch podieľal na príprave 41. ročníka zimného zrazu turistov v Martine.
Podľa neho sa netreba vôbec čudovať, že v Tatrách, Veľkej či Malej Fatre sa občas ozýva častejšie čeština ako slovenčina.
Česi si vraj na slovenské hory zvykli ešte za čias spoločného štátu a stále ich tak trochu považujú aj za svoje. „Česi poznajú slovenské hory veľmi dobre z čias spoločného štátu. V podstate sú tu stále doma, lebo napríklad mnoho majiteľov ubytovacích zariadení ich stále berie ako domácich návštevníkov,“ dodal šéf 1. klubu turistov v Diviakoch.
Pripustil, že niektorí Česi poznajú Tatry viac ako časť Slovákov. Naznačil, že je to možno mentalitou oboch národov. O Čechoch sa traduje, že majú od narodenia „vandr“ v krvi.
No a na niektorých Slovákov zasa údajne platí, že sa najlepšie cítia v rodnom kraji, kde to dobre poznajú.
