Podľa starej čínskej povesti objavil blahodárne účinky čaju cisár Šen-nung učenec a liečiteľ.
Jedného dňa v roku 2737 pred n. l., keď odpočíval pod divokým čajovníkom, vánok vetra utrhol niekoľko lístkov, ktoré spadli do vriacej vody. Cisár s údivom zistil, že nápoj má lahodnú osviežujúcu a povzbudzujúcu chuť.
Vzačiatkoch pitia čaju v Číne sa lístky varili vo vode v otvorených kotloch. Postupne prišla na svet myšlienka čajníka.
Pri zalievaní čaju sa neodporúča, aby sa nálev dostal do kontaktu s kovovým dnom.
Dnes poznáme dve hlavné kategórie - listové a zlomkové čaje.
Na svete existuje viac než 3000 druhov čaju. Hlavných druhov je päť - biely, zelený, oolong, čierny, voňavý alebo aromatizovaný a lisovaný.
Z Číny do Japonska
Prvé záznamy o čaji v dejinách Japonska pochádzajú z roku 729, keď cisár Šómu pohostil vo svojom paláci čajom sto budhistických mníchov. Prvé semienka čajovníka údajne priviezol do Japonska mních Saičó (nazývaný Dengjó Daiši), ktorý dva roky študoval v Číne. Po návrate domov zasadil semienka na kláštornom pozemku a o päť rokov neskôr ponúkol nápoj zo svojej prvej úrody cisárovi Sagovi. Cisárovi vraj tento nápoj tak zachutil, že prikázal vysadiť čajovník v piatich provinciách neďaleko cisárskeho mesta.
Japonský mních Eisai priviezol z Číny nový zvyk piť práškový zelený čaj. Pitie čaju sa v Japonsku vyvíjalo v súlade s budhistickou vierou, a zatiaľ, čo rituál spojený s pitím čaju v starej Číne zanikol, Japonci ho rozvinuli do zložitého a ojedinelého obradu.
Rituál pitia čaju vo svete
Čína
I keď Čína produkuje obrovské množstvo čierneho čaju na vývoz, miestni obyvatelia si obľúbili zelené a ovocné čaje. Na pitie čaju sa používa hlavne čajový servis, pozostávajúci z malej kanvičky a miniatúrnych kalíškov.
Japonsko
Japonci stále dávajú prednosť tradičnému zelenému čaju. Tisíce žien a mužov navštevujú čajové školy, kde sa učia čajový obrad ča-no-ju. Spôsoby vedenia rituálu sa líšia podľa jednotlivých škôl a učiteľov.
Tibet
Tibeťania považujú čaj za niečo posvätné. Slaný čaj sa robí z nastrúhaného kúsku lisovaného čaju, ktorý sa povarí vo vode. Nálev sa precedí do drevenej nádoby, dochutí jačím maslom a soľou a naleje sa do kanvice nad ohniskom, aby zostal dlhšie teplý.
India
V Indii sa čaj podáva na anglický spôsob, alebo sa vo vode krátko povaria lístky s mliekom a cukrom, prípadne s korením. Na ulici dostanete veľmi silný, dosť zelený čaj s mliekom a v preplnených vlakoch a na staniciach sa čaj rozlieva do nepálených hlinených šálok, ktoré sa po vypití odhodia a recyklujú.
Turecko
Turci si doprajú oveľa viac čaju než kávy. Silný čierny nálev sa precedí do pohárov tvaru vázy a podáva sa po celý deň. Niekde udržiavajú kanvice po celý deň teplé, aby mali vždy po ruke čerstvú vrelú vodu na zaliatie čajových lístkov. Čaju sa tu prikladá veľký dôraz, matky sa pred svadbou svojho syna presviedčajú, či ho budúca nevesta dokáže správne pripraviť.
Irán a Afganistan
Zelený čaj sa pije na zahnanie smädu, zatiaľ čo čierny na zahriatie. Oba čaje sa značne sladia. Pri pití čaju sa sedí na zemi na rohožiach so skríženými nohami a čaj sa popíja z porcelánových hrnčekov.
Rusko
Populárny je tu zelený i čierny čaj, ktorý sa často pije z pohárikov zasadených do kovových stojančekov s uškom. Samovar, ktorý dodnes vlastní mnoho domácností, údajne vznikol z kotlíku, ktorý používali Mongoli.
Egypt
Egypťania sú náruživými vyznávačmi silného a sladkého čaju. Servíruje sa v pohárikoch na podnose spolu s pohárom vody, cukrom, lyžičkou a niekedy aj s lístkami čerstvej mäty.
