NEW YORK, BRATISLAVA. Čestné kolo po drevenom ovále chýrnej Madison Square Garden bežala s dvaapolročnou dcérkou v náručí. Plná hala stála a aplaudovala.

Gail Deversová zažila po štyridsiatke pompézny návrat k atletike. Nechala za sebou olympijskú šampiónku Joannu Hayesovú aj kanadskú exmajsterku sveta Perdiu Felicienovú. Ba aj svoju zverenku Daniellu Carruthersovú. Navyše jej namerali (v tej chvíli) najlepší svetový výkon sezóny na 60 m prekážok - 7,86.

„Je úžasná,“ zložila jej poklonu Hayesová. „Nikto nečakal, že by mohla vyhrať.“

Gail štartovala už na soulskej olympiáde 1988. Potom ešte na štyroch ďalších. V hladkých šprintoch a nad prekážkami získala dokopy osem medailí, z nich tri zlaté. Ďalších deväť titulov má z letných a zimných svetových šampionátov.

Aténska olympiáda 2004 jej nevyšla: na hladkej stovke vypadla už v semifinále a nad prekážkami si v rozbehu natrhla lýtko.

O rok sa dáme s najdlhšími nechtami sveta splnil sen o materstve. V jej druhom manželstve - s Mikom Phillipsom. Pôrod si však pretrpela. Podľa časopisu Sport Illustrated, Karsen Anise sa 20. júna 2005 dostala na svet cisárskym rezom, ktorý sa mamine hojil pol roka.

„Čas je najlepší lekár,“ tvrdí Deversová. Vie o tom svoje. Po Soule dve sezóny musela vynechať pre vážnu poruchu štítnej žľazy. Postupne sa na ňu nalepili všetky možné zranenia. Posledné vlani v apríli, keď prvý raz po pôrode skúšala vrátiť sa na dráhu.

Danielle Carruthersová si Deversovú prvý raz všimla, keď mala trinásť rokov: upútali ju jej objemné lýtkové svaly. O ďalších trinásť, už ako atlétka s osobným rekordom na 100 m prek. 12,56, ju oslovila s otázkou, či by ju netrénovala.

„Nikdy som si nemyslela, že budem trénerkou, ale koučovanie je nádherné a ja za to Danielle ďakujem,“ cituje Deversovú denník USA Today.

„Ja som nikdy nepovedala, že končím,“ pripomínala cez víkend prekvapeným novinárom. Bombardovali ju otázkami: Čo ďalej? Plánujete štart na letných majstrovstvách sveta v Osake? Alebo nebodaj aj šiestu olympiádu v Pekingu? Aký je kľúč k dlhovekosti?

„Neplánujem vôbec nič,“ krútila hlavou. „Nezamýšľam sa nad tým, čo je ďaleko. Žijem zo dňa na deň. Keď zazvoní telefón a ponúknu mi peniaze, o ktorých manžel usúdi, že sú slušné, pobežím zasa.“

Do Osaky sa však chystá: „Ak nie z iného dôvodu, tak preto, že tam pobeží moja zverenka.“

Deversová tvrdí, že štyridsať má len podľa rodného listu. „Cítim sa na dvadsať,“ smeje sa.

Úžasne si dvihla sebavedomie: „Potrebovala som tieto preteky, aby som si sama sebe mohla povedať: Aha, dokážem to. A dcére: Pozri dievča, nič nie je nemožné.“