Mnoho senegalských žien sa k moru nemôže ani priblížiť. Stratili v mori synov či manželov, ktorí mierili za lepším životom do Španielska.
Chceli tam nájsť prácu, aby uživili rodiny doma. Plavili sa rybárskymi loďami desiatky dní na Kanárske ostrovy.
Zo Senegalu vlani utiekli do Európy tisíce ľudí. Španielsko taký masívny prílev utečencov z Afriky ešte nezažilo. Mnohí z nich cestu neprežili. Utopili sa, alebo zomreli vysilení a dehydrovaní v člnoch.
Treba konať
Medzi nimi aj jediný syn Yaye Bayemovej, štyridsaťosemročnej ženy z rybárskej oblasti Thiaroye asi 20 kilometrov južne od Dakaru.
„Chodievame každý večer na pláž a modlíme sa za mŕtvych,“ hovorí Yaye. „Nemôžeme však stále len plakať, musíme niečo robiť.“
Yaye sa preto rozhodla presvedčiť ženy zo svojho okolia, že je načase konať. Založila organizáciu Matky a vdovy utečencov a medzičasom v nej združila 550 rodín z okolia Thiaroye.
Rozhodla sa pomôcť Senegalu. Jej cieľom je rozbehnúť systém takzvaných mikroúverov a vytiahnuť pomocou neho ľudí z najväčšej biedy. Chce zastaviť masívny odchod svojich krajanov za prácou.
Obeťami sú ženy a deti
„Senegal musia vybudovať predovšetkým mladí. Ak všetci odídu, nepodarí sa to. Emigrácia je nebezpečenstvom pre budúcnosť našej krajiny. A obeťami sme my, ženy a deti.“
Vie, o čom hovorí. Vlani v marci stroskotala pri brehoch Kanárskych ostrovov loď, na ktorej bolo 80 mužov z Thiaroye.
Ich rodiny sa nemusia vyrovnať len so stratou blízkych, ale aj s dlhmi, ktoré im ostali. „Nazbierať 700 eur za jedno miesto v člne dalo nadľudské úsilie. Teraz ich treba splatiť.“ Jediným zdrojom príjmu v rodinách boli muži rybári.
Obchodníčky
Yaye vo vlastnom dome združuje ženy, z ktorých každá prispieva tisíckou senegalských frankov mesačne (menej ako jedno euro). Kupujú za ne od rybárov z iného klanu ryby. Potom ich balia v múke a predávajú svojim. U Yaye na dvore sa začali stretávať desiatky žien, obchodujú, poskytujú psychologickú poradňu, vyrábajú ovocné džúsy a chlieb a predávajú ich turistom.
Časť zarobených peňazí potom využívajú na poskytovanie mikropôžičiek. Z požičaného si ľudia môžu rozbehnúť vlastný obchod a časom zamestnať ďalších ľudí.
Yaye Bayemová odišla minulý týždeň do Európy na pozvanie španielskej organizácie na pomoc utečencom.
V priebehu mesiaca sa má v Španielsku stretnúť s rôznymi odborníkmi z oblasti pomoci utečencom a tiež so španielskymi podnikateľmi. Mali by jej pomôcť s rozbiehaním systému mikroúverov.
„Nie som prorok, neviem, či našich ľudí odíde menej ako v roku 2006. No myslím si, že nebudú ochotní vzdať sa vlastného obchodu.“
Ako fungujú mikroúvery?
Za systém mikropôžičiek, ktorý v Bangladéši rozvinula banka Grámín, získal jej zakladateľ Muhammad Júnus Nobelovu cenu mieru. Bangladéšsky ekonóm začal v roku 1976 skúmať, ako by sa pomocou bankových služieb dali zlepšiť životné podmienky najchudobnejších ľudí. Mnoho dedinčanov sa v Bangladéši pohybuje v začarovanom kruhu nízkych príjmov, úspor a investícií, ktorý im napriek tvrdej práci neumožňuje zlepšiť životnú úroveň. Júnus zistil, že situácia zbedačených dedinčanov by sa dala zmeniť poskytovaním malých úverov na nákup surovín na podnikanie. Najchudobnejší však nemajú čím ručiť a veľké banky sa k nim obracajú chrbtom. Júnus preto požičal malé množstvo peňazí z vlastného vrecka na dobré slovo - a tie sa mu vrátili. Z experimentu sa vyvinul premyslený systém nízkoúverových pôžičiek bez záruky. Poistkou, aby dlžníci úvery vracali, sa stali osobné väzby. Banka totiž úvery poskytuje vždy skupinkám ľudí, ktorí závisia od platobnej disciplíny svojich „spoločníkov“, a navzájom tak za seba ručia. Nemenej dôležité je, že systém poskytovania pôžičiek je veľmi jednoduchý.
(čtk)
Autor: jah
