"Sme trochu nezvyčajná rodina, lebo máme dva domovy - jeden v Bratislave a druhý v Prievidzi, kde má môj manžel dom. Víkendy trávime práve tam. Ak v piatok nevysielam a cez víkend nemoderujem, počkám, kým príde dcéra Karinka zo školy, pobalím veci a snažíme sa čo najrýchlejšie vypadnúť, aby sme nechytili zápchu.
Môj manžel je cez týždeň beznádejne pracovne vyťažený, takže rodinnú pohodu si užívame cez víkendy v Prievidzi. Nezaťažujeme sa tam pracovnými problémami a snažíme sa odpútať od bežných starostí. Je tam záhrada, pokoj, pes. Relax v pravom slova zmysle. S maličkým Samkom v kočíku nemusím krúžiť po bratislavskom sídlisku, lebo dom je v blízkosti mestského parku. Alebo ho môžem nechať spinkať v kočíku na terase a v pokoji si prečítať noviny. V záhrade máme altánok, kde sa dá grilovať a posedieť si so známymi, máme výhľad na Bojnický zámok. Keďže Karinka dlho túžila po psíkovi a v bratislavskom byte to neprichádzalo do úvahy, nedávno dostala šteniatko weimarského stavača, ktorý v Prievidzi vždy na ňu čaká.
Večer väčšinou sedíme pred televízorom, otvoríme si fľašku dobrého vína a porozprávame sa. Rodinná pohoda. Aj keď, samozrejme, aj tam sa nevyhnem klasickým domácim prácam, ako je varenie či žehlenie. Starosť o bežné nákupy však prevzal manžel.
Oproti minulosti, keď náš malý nebol ešte na svete, sa teda naše víkendy trochu zmenili - museli sme vypustiť takzvané pyžamové dni. Ja totiž veľmi rada spím a predtým som spávala aj do jedenástej.
Keď sa podarí a je dobré počasie, radi chodievame navštíviť našich kamarátov na chate vo Chvojnici. Je to druhá či tretia dedina za Prievidzou. Veľmi malá obec alebo skôr chatová oblasť s malým lyžiarskym strediskom.
Nedávno sme zase prežili krásny víkend s našimi známymi na Táľoch, kam chodíme pravidelne každý rok. Tentoraz sme išli prvýkrát ako štvorčlenná rodina. Bolo super, napriek tomu, že s malým bábätkom je to fuška.
Chlapi chodili lyžovať ráno, keď nebol ešte nikto na svahu, my s deťmi sme prišli až na obed. Nie som veľký lyžiar, lyžujem iba niekoľko rokov. Keď som bola prvý raz na lyžovačke so svojím, vtedy ešte len budúcim manželom, väčšinou som len postávala pod svahom, nudila sa a pila čaj. Na druhý rok mi kúpil špičkový výstroj, hoci som ho presviedčala, že mi stačí úplne obyčajný. Nebola som totiž presvedčená, že ho niekedy využijem. On mi však povedal, že aj keď budem len stáť na svahu, budem aspoň perfektne oblečená. Teraz však už lyžovanie celkom zvládam. A teším sa, ako o pár rokov postavím na lyže aj malého Samka." (zš)