Hudbu Karla Svobodu poznajú aj ľudia, ktorým je inak "socpop" ľahostajný. Mnohé jeho skladby, najmä tie staršie (Kdepak ty ptáčku hnízdo máš z filmu Tři oříšky pro popelku, Lásko má, já stůňu z hudobného filmu Noc na Karlštejně, Stín katedrál či Nechte zvony znít), sa stali hitmi. Neskôr narodení si spomenú aj na detstvo so seriálom Včielka Maja, ku ktorému zložil Svoboda hudbu. Bol to naozaj talent na melódie, aj keď sa v neskorších obdobiach pustil do sériovej výroby konzumných šlágrov, z ktorých mnohé neboli trvanlivým tovarom.

Od jazzu k bigbítu

Karel Svoboda študoval pôvodne stomatológiu, zubárom sa však nestal - zlákala ho hudba. Už na škole hrával ako klavirista tradičný jazz, neskôr sa dal na moderný jazz. Keď školu nechal, stal sa profesionálnym hudobníkom v tanečnom orchestri. V roku 1963 bol spoluzakladateľom asi najstaršej českej bigbítovej skupiny Mefisto. Tá mala pevný angažmán, účinkovala najprv v Laterne Magike a od roku 1965 v divadle Rokoko. Tu sa Svoboda prerodil z klaviristu na úspešného skladateľa. Prvú vlastnú skladbu nahral v roku 1965 a čoskoro začal skladať piesne pre novú generáciu spevákov, ako boli Václav Neckář, Marta Kubišová a Helena Vondráčková. Veľmi rýchlo sa stal autorom superhviezd. Jeho skladby mávajú košatú melódiu a často kladú veľké nároky na interpreta. Práve preto sa našiel s Karlom Gottom, ktorý presne tento efektný typ piesní vyhľadával.

Lady Carneval

Spolupráca s Karlom Gottom sa stala pre Svobodu osudovou. Začala sa v roku 1968, keď ho Karel Gott požiadal o pieseň na festival v Riu de Janeiro. S textárom Jiřím Štaidlom vraj pesničku skladali celú noc. Gott mal

prísť o deviatej ráno a oni ešte o piatej nič nemali. Napokon dostali nápad a vznikol hit Lady Carneval, jedna z najslávnejších Svobodových skladieb. Prebrali ju aj interpreti v Brazílii, Francúzsku, Švédsku a vo vtedajšom západnom Nemecku. Práve Nemecko bola pre Svobodu zasľúbená krajina. Už v polovici 60. rokov mu tam vyšli dva albumy inštrumentálok a úspechy pokračovali aj neskôr. Ako jeden z mála skladateľov mal úspech na oboch stranách železnej opony.

Filmová hudba a muzikály

Postupne však lepších nápadov ubúdalo. Hoci sa mu aj v neskorších obdobiach podarili hity ako Čau lásko, jeho hudba podľa publicistu Vladimíra Vlasáka splynula s hlavným prúdom oficiálnej kultúry. Tesne pred revolúciou - v roku 1989 - mu udelili titul Zaslúžilý umelec.

Svoboda bol aj plodným skladateľom filmovej hudby, nesmrteľné sú najmä dva tituly - Tři oříšky pro Popelku a Noc na Karlštejně. Filmovú hudbu skladal ako na bežiacom páse, pre Čechov aj Nemcov. Plánovanú spoluprácu s režisérom Romanom Polanským prerušila Svobodova smrť.

Hoci vkus v hudbe sa mení, muzikály sa dobovými trendmi až tak neriadia. To pochopil aj skladateľ starej školy Svoboda a po revolúcii sa vrhol na muzikálovú produkciu. Muzikál Dracula z polovice deväťdesiatych rokov mal vyše miliónovú návštevnosť, jeho nasledovník Monte Cristo si už tak dobre neviedol a pokus vrátiť sa po roku 2000 k Draculovi bol stratový. Svobodova spoločnosť Monte musical sa dostala do finančných problémov, bol na ňu vyhlásený konkurz. Premiéra Svobodovho posledného muzikálu Golem sa nedávno uskutočnila v Prahe.

Držal hubu a krok

Svoboda sa vraj celý život správal normálne, bez manier. Nerobil zo seba veľkého umelca, hovorieval, že svoju prácu robí ako robotník pri páse, a je mu to pritom jedno, v akej krajine pôsobí.

Po jeho smrti sa ozvali aj hlasy, že Svoboda bol kolaborant s komunistami. "Za totality som držal hubu a krok ako väčšina spoluobčanov. Nemám sa komu za čo ospravedlňovať," povedal raz Svoboda v rozhovore pre MF Dnes.

Tu si treba uvedomiť súvislosti. Umelec si za čias normalizácie mohol vybrať jednu z približne štyroch ciest. Mohol pracovať v undergrounde a byť aj s rodinou vystavený neustálej perzekúcii. Mohol legálne hrávať, ale aj tak kedykoľvek čakať problémy či zákazy. Ambiciózni pragmatici sa formálne kamarátili s komunistami a robili si svoje. Poslednou možnosťou bola aktívna kolaborácia s aparátom. Všetko nasvedčuje tomu, že Svoboda patril do tretej skupiny. Aj keď robil nadprácu, napríklad pred tridsiatimi rokmi podpísal antichartu.

Údery od života

Príčinou jeho smrti bola podľa všetkého depresia, psychická choroba, z ktorej ľudia často nevedia nájsť iné východisko ako samovraždu. Pacienti, ktorí ju prekonali, hovoria, že utrpenie pri nej je oveľa horšie, ako pri najhorších telesných bolestiach. Hoci u niektorých ľudí prepukne bez zjavného dôvodu, Karel Svoboda tento prípad nebol. Bol síce úspešný i bohatý, dôvody na depresiu sa však našli.

Jeho prvá manželka, s ktorou mal syna a dcéru, zomrela v roku 1993 na rakovinu. V tom čase stratil aj matku. Onedlho sa oženil s Vendulou, mladšou o 34 rokov, a narodila sa im dcéra Klárka. Tá však v roku 2000 ako štvorročná zomrela na leukémiu. Jej strata spôsobila v manželstve krízu, manželia však dali vzťah dokopy a žiadosť o rozvod stiahli. V roku 2005 sa im narodil syn Jakub. Pred troma rokmi mu zomrel brat Jiří, tiež hudobný skladateľ, okrem iného autor hudby k filmu Obecná škola. Mal 58 rokov.

o o o

Svobodovi priatelia a spolupracovníci si myslia, že skladateľ dobrovoľný odchod zo života plánoval dlhšie - v poslednom čase výrazne schudol a viedol záhadné reči o smrti. Jeho manželka si však tragédiu nedokáže vysvetliť. V čase, keď sa skladateľ zastrelil, bola spolu s malým Jakubkom na záverečných skúškach manažérskeho kurzu. Vyzerala spokojná, pózovala fotografom. Keď sa podvečer vrátila domov, jej manžel už nežil. Ešte ráno sa vraj tešil na spoločnú večeru.

Narodil sa v roku 1938 v Prahe.

Študoval stomatológiu na Karlovej univerzite v Prahe, štúdium nedokončil.

Hudba: v roku 1963 bol spoluzakladateľom bigbítovej skupiny Mefisto, neskôr sa dal na dráhu skladateľa. Je autorom množstva hitov, skladal hudbu k filmom aj televíznym seriálom. Získal množstvo cien, napríklad diamantovú platňu za 10 miliónov predaných nosičov.

Manželstvá: prvá žena mu zomrela na rakovinu v roku 1993, druhýkrát sa oženil s Vendulou, mladšou o 34 rokov.

Deti: z prvého manželstva má dcéru a syna, dcéra Klára z druhého manželstva zomrela v roku 2000 na leukémiu, v roku 2005 sa mu narodil syn Jakub.

Najúspešnejšie skladby: Kdepak ty ptáčku hnízdo máš? (K. Gott), Lady Carneval (K. Gott), Lásko má, já stůňu (H. Vondráčková), Jsi můj pán (L. Bílá), Stín katedrál (V. Neckář, H. Vondráčková), Nechte zvony znít (M. Kubišová).

Hudba k filmom a seriálom: Cirkus Humberto, Tři oříšky pro Popelku, Noc na Karlštejně, Což takhle dát si špenát, Včielka Maja.

Muzikály: Dracula, Monte Cristo, Golem.