e, ale predsa je tam niečo zvláštne. V pokladni si treba vypýtať lístky na film o Hitlerovi. Po nemecky skrátená verzia snímky znie „Mein führer“.
Do kina vo východoberlínskej štvrti Prenzauer Berg sa večer pomaly trúsia ľudia. Je to typické kino z komunistických čias, ktoré majiteľ zútulnil menšími úpravami. Neveľké a príjemné, ľudia si nosia do sály pukance a sŕkajú pivo. Všetko pôsobí tak obyčajne, ale predsa je tam niečo zvláštne. V pokladni si treba vypýtať lístky na film o Hitlerovi. Po nemecky skrátená verzia snímky znie „Mein führer“.
Je to stále hit
Film si prišli pozrieť za tri týždne premietania v meste, kde Hitler zažil slávu aj úplný koniec už desaťtisíce divákov. Hneď v prvý deň premietania ho videlo v Nemecku 45-tisíc ľudí a zarobil takmer pol milióna eur. Stále sa drží medzi najnavštevovanejšími filmami.
Návštevníci kina prvú nemeckú komédiu o nacistickom diktátorovi dnes už neberú ako niečo mimoriadne. Je to predstavenie ako každé iné. Komédia. A v médiách aj najdiskutovanejší film po dlhšom čase.
Málo smiechu
V kine sa ukáže, že je to komédia nie veľmi vydarená, počas 89 minút predstavenia sa diváci takmer nesmejú. „Čakal som niečo na spôsob Chaplina, ktorý Hitlera bravúrne zosmiešnil pred šesťdesiatimi rokmi. Tu som sa však naozaj pobavil asi len dvakrát,“ hovorí sklamane Thomas Neumann (30), ktorý pracuje v treťom sektore. Vtipných scén je vo filme naozaj málo. Obecenstvo sa chechce, keď sa Hitler hrá s vojnovou loďkou vo vani alebo sa cíti tak sám, že vlezie do postele svojho židovského učiteľa. Prvú nemeckú komédiu o Hitlerovi nakrútil režisér židovského pôvodu Dani Levy. Führera chcel zhodiť z piedestálu.
„Spájať holokaust, Hitlera a humor je stále politicky veľmi citlivá záležitosť. Pri tomto filme to prešlo len preto, že film nakrútil židovský režisér,“ myslí si manažér Johannes Krause. Ani on sa veľmi nepobavil.
Rozbité stereotypy
Hitler je ufňukaný, neverí si, po nociach nemôže spávať a s vlčiakom sa prechádza po rozbombardovanom Berlíne.
Často spomína, ako bolo dobre v 30. rokoch a na začiatku vojny, keď valcoval Európu. Aj táto poloha môže mať význam, myslí si Thomas. „Predstavte si, že ho takto uvidia neonacisti. To nie je silný a suverénny vodca, ktorý bojoval za nemecký národ do poslednej chvíle.“
Film Môj vodca, skutočne skutočná pravda o Adolfovi Hitlerovi sa snaží posúvať limity debaty o nemeckej minulosti. V podstate je stále vážny a snaží sa vysvetliť, čo viedlo Hitlera k zverstvám. Na záver ho trochu aj ľutuje. „Je výborné, že sa Nemecko dostalo až sem a nakrútilo grotesku o Hitlerovi. Možno sa o pár rokov podarí skutočná komédia, ktorá už nebude nič riešiť a úplne ho zosmiešni,“ teší sa na nezamindrákovanú nemeckú budúcnosť Johannes.
Nemecko sa teraz viac ako na filme zabáva na paródii, ktorá sa objavila na YouTube. Študent Florian Wittmann využil zábery z filmu Triumf vôle Leni Riefensthalovej.
Predabovaný Hitler hromží na obchodníka, ktorý mu dal drahý lízing na auto. Gestikuluje, nadšené publikum tlieska. Video videlo pol milióna ľudí a podľa mnohých komentárov ovplyvňuje názory mladých viac ako mnohé z dokumentov.
Autor: Berlín
