Česko a Poľsko začnú čoskoro so Spojenými štátmi expertné a politické rokovania o rozmiestnení súčastí amerického systému protiraketovej obrany. Tá má Spojené štáty a ich spojencov chrániť pred medzikontinentálnymi raketami z krajín, ako je Irán či Severná Kórea.
V Česku chcú Američania budovať radarovú základňu v pohorí Brdy juhozápadne od Prahy. V severozápadom Poľsku chcú umiestniť protirakety. Denník Źycie Warszawy včera napísal, že americká základňa v Poľsku bude na opustenom vojenskom letisku Zegrze Pomorskie pri Koszaline. Obe základne by mali začať fungovať v roku 2011.
Zložité rokovania
Výstavbe základní budú predchádzať zložité rokovania. V oboch krajinách sú pri moci vlády, ktoré sú spolupráci s Washingtonom skôr naklonené. Neplatí to však bezvýhradne. Najmenšia česká koaličná strana, zelení, vyhranený postoj nemá. Ich zahraničnopolitický expert Ondrej Liška chce, aby o základni rozhodlo referendum a aby bola súčasťou protiraketového systému NATO. Ten však zatiaľ vôbec neexistuje a Američania na tento projekt svoj systém nechcú viazať.
Súčasťou vyjednávacej taktiky môže byť americké vyhlásenie, že majú pripravené alternatívy pre prípad, ak by sa radar nepodarilo umiestniť v Česku či rakety v Poľsku.
Hovorili o Británii či niektorých východoeurópskych krajinách, napríklad o Ukrajine či Rumunsku. Kyjev však včera poprel, že by uvažoval o povolení americkej protiraketovej základne na svojom území.
Musíme ich presvedčiť
Praha a Varšava zasa môžu pri vyjednávaní argumentovať tým, že musia o užitočnosti základní presvedčiť nielen politickú opozíciu, ale aj vlastných občanov. Tí sú zatiaľ skôr proti.
Podľa prieskumu STEM súhlasí s umiestnením radaru v Česku iba mierna menšina, 46 percent opýtaných. Až 45 percent ľudí si myslí, že prítomnosť základne zníži bezpečnosť krajiny. Základňu s protiraketami by chcelo v Česku ešte menej ľudí, iba 21 percent.
V Poľsku je to horšie, proti základni sa vyslovilo 53 percent opýtaných, za bola iba tretina.
Česká i poľská vláda budú iste za základne požadovať kompenzácie vrátane ekonomických. To môže znamenať peniaze za prenajatie územia, na ktorom bude základňa stáť alebo účasť domácich firiem na jej výstavbe.
Poliaci sú odhodlaní nechať si základňu poriadne zaplatiť. Hovoria o mastnom nájomnom a známa je aj ich požiadavka, aby Američania v Poľsku rozmiestnili niekoľko batérií mobilného protivzdušného systému Patriot. Ten chránil Izrael a spojenecké jednotky proti irackým raketám v oboch vojnách v zálive. Patrioty by mali Poľsko brániť proti prípadnej odvete Ruska či Bieloruska.
Čo za to dostaneme?
Praha zatiaľ nespresnila, čo konkrétne bude od Američanov požadovať. Podľa námestníka ministerstva zahraničia Tomáša Pojara je v inej situácii ako Poľsko. Nemá na hraniciach ruské základne a Patrioty nepotrebuje.
Opozícia a tlač vláde vytýkajú nerozhodnosť. „Pripadajú mi nespravodlivé obvinenia médií, že sme tí naivní hlupáčikovia oproti Poliakom, ktorí jasne vedia, čo chcú,“ povedal ČTK premiér Mirek Topolánek. Podľa neho si Praha pred rokovaniami podmienky nekladie.
V oboch krajinách zaznieva požiadavka spojiť umiestnenie základní so zrušením amerických víz. Nie je náhoda, že oficiálna žiadosť o zriadenie základní prišla takmer súčasne s tým, ako začal Washington konkrétne hovoriť o ceste vedúcej v krátkom čase k zrušeniu víz.
Česká vláda priame spájanie oboch otázok odmieta. Ani podľa exprezidenta Václava Havla, ktorý je práve v Spojených štátoch, by nemalo ísť o výmenný obchod.
