Keď si vlani v septembri prišiel do Divadla Andreja Bagara po cenu DOSKY za najlepšiu scénografiu sezóny, nikto nemohol tušiť, že už v ňom neuvidí ani len októbrovú premiéru muzikálu Divotvorný hrniec, pre ktorý navrhol nádherný rozprávkový strom.
„Naposledy robil so mnou v Astorke inscenáciu Kentauri. Na premiéru už 15. decembra nevládal prísť. Začali sme sa stretávať v nemocnici a pracovať na hre Táne Kusej S mamou. Bol to človek zdanlivo plachý, uzavretý, ale veľmi empatický, schopný robiť s mnohými režisérmi,“ povedal režisér Roman Polák.
„Bol to estét, intelektuál, jemný i zásadový, vynikajúci výtvarník, u ktorého sa snúbil talent s veľkoryso poňatým vzdelaním. Jeho tvorivosť bola plodná, ale nie eruptívna, kontroloval ju intelekt,“ vyjadril sa režisér Pavol Smolík.
Vladimír Čáp sa narodil sa v Bratislave. Scénografiu vyštudoval na VŠMU u Ľudmily Purkyňovej a Otta Šujana, absolvoval dva študijné pobyty v Paríži. Dokázal robiť jednoduchý koncept pre štúdiovú produkciu, akou bola aj košická inscenácia hry Patricka Marbera Bližšie od teba, za ktorú získal cenu DOSKY v roku 2002, ale i veľkolepé bednárikovské plátno.
V pamäti zostáva jeho výrazná červená scéna k Mozartovmu Donovi Giovannimu v Opere SND, ale aj výpravná Turandot, Dcéra pluku, Popoluška, Maškarný bál, Falstaff, Nápoj lásky, Zlatý kohútik, Majstrovská lekcia Marie Callas či Hamlet.
„Je ich veľa, na ktoré sa nezabúda,“ vyjadrila sa jeho častá spolupracovníčka, kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová. „Všetky do jedného by som obetovala, keby tu on zostal, hoci by musel začať odznovu. Prelínali sa v ňom zvláštna mužská neha s profesijnou tvrdohlavosťou až naliehavosťou,“ spomína Várossová a dodáva, že pri jej poslednej rozlúčke s ním v nemocnici sa len slabo pousmial a povedal: „Neboj sa, Ľudka, bude dobre.“
Nebolo. Ako povedal Pavol Smolík: „Zdá sa, že aj Boh túži po spoločnosti džentlmenov.“
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v pondelok 5. februára o 10.00 h v Divadle Andreja Bagara v Nitre.
Autor: zu
