Kto vám oznámil, že budete reprezentantom?
"Po zápase v Trenčíne náš manažér Mišo Ružička, ale nevedel som odhadnúť, či to myslel vážne. Až v stredu na tréningu mi tréner Peter Oremus ukázal oficiálnu nomináciu. Príjemný pocit."
Plynie z neho aj spoločenská povinnosť v skalickej kabíne?
"Zatiaľ na mňa nič neušili. Skúsim, či prejde podmienka, že oslava platí až keď dám prvý gól."
V hokejových štatistikách máte uvedené rodisko Myjava. Tam ste sa naučili korčuľovať?
"Nie! V Senici. Som čistokrvný Seničan, len v tom čase sa chodilo rodiť buď na Myjavu alebo do Skalice."
S kým ste hokejovo vyrastali v Senici? Pamätáte si Roberta Dömeho?
"Iste, i keď Robo je o päť rokov starší. Ťahal som to roky s Jožom Balejom, ktorý je dnes útočníkom vo švajčiarskom Fribourgu. Bývali sme v susednom vchode."
V bránke so 187 cm výšky pôsobíte dosť mohutne. Kto bol vaším brankárskym vzorom?
"V detstve Dominik Hašek. Keď sa nám viac otvorila NHL, cez kartičky som sledoval všetky jej hviezdy."
Sám ste päť rokov strávili v juniorských zámorských tímoch. Tiež dôvod, že vás ťažko niečo rozčúli?
"Asi hej. Aj keď sa mi pritrafí hlúpy gól, nerobím si z toho ťažkú hlavu. Inak, sa človek ďalej nepohne. Vybuchnem raz za čas a potom mám dlho pokoj."
Skúšali ste aj iné športy?
"Až do štrnástich som sa rozhodoval medzi futbalom a hokejom. Ale hokej som predsa len bral vážnejšie. Futbal som hrával v nižších súťažiach okolo Senice, napríklad za Čáčov."
Prešli ste všetkými juniorskými reprezentačnými výbermi, s osemnástkou ste spolu s Mariánom Gáboríkom získali na majstrovstvách Európy 1999 vo Fussene bronzové medaily. Na koho sa v seniorskom tíme najviac tešíte?
"Na starých kamarátov z juniorských rokov - Surového, Stehlíka, Starostu."
Aký máte predzápasový rituál?
"Vlastné som obmedzil. V poslednom čase som zvyknutý pred zápasom na esemesku od priateľky. Vždy inak formulovanú, ale vždy príjemnú."
Kam s ňou najradšej chodíte relaxovať?
"Do kina. Naposledy sme boli v kine na Dokonalom triku. Mne sa páčil, Lucka trochu frflala."
