Jasne z neho vyplýva, čo sa deje, ak sú lokálne silní muži takí vplyvní, že majú pod palcom nielen miestne zastupiteľstvo, ale aj krajský orgán vlastnej strany. Exstarosta Rače ponúkal na predaj vôľu zastupiteľstva za päť miliónov korún. Nemohol by si to dovoliť, keby neovládal väčšinu poslancov. Krajský orgán strany bránil svojho „šéfa“ nielen proti polícii, ale aj proti predsedníctvu KDH. Zastával sa Bielika obvineného i obžalovaného, takže aj v takomto stave mohol kandidovať za stranu v regionálnych voľbách. V komunálnych voľbách už za KDH kandidovať nemohol, lebo mu predsedníctvo pozastavilo členstvo. Nielen ľudia z bratislavskej organizácie, ale aj Ján Čarnogurský boli nespokojní a tvrdili, že sa vedenie „nemalo zapojiť do tábora prenasledovateľov Bielika“.
Aj keď rozsudok Špeciálneho súdu ešte nie je právoplatný, právoplatne z neho vyplýva, kedy sa strany dbajúce o svoju povesť, musia dištancovať od svojho činiteľa. Nie až vtedy, keď je odsúdený či obžalovaný, ale už keď je obvinený.
