BRATISLAVA. Japonské fanynky Tomáša Vernera na európskom šampionáte vo Varšave držali transparent "New Sabovcik".
Sabovčík je v krasokorčuľovaní pojem aj 21 rokov potom, čo získal druhý titul majstra kontinentu. Aj po štyridsiatke exhibične vystupuje a stále ho spájajú s Československom, ktoré reprezentoval. A Československo zasa s Českom.
To má dnes Tomáša Vernera. Pred pár dňami vo Varšave po prvý raz kýval zo stupňov víťazov.
Slovensko o tom len sníva. Aj v tomto športe, podobne ako takmer vo všetkých zimných, za Českom zaostáva. Ale zasa nie až tak veľmi. O jedného Vernera. Kaška skončil devätnásty, náš Macypura sedemnásty. Zo žien Češka Hudziecová tridsiata tretia, kým Slovenka Bártová dvadsiata tretia.
Dobré východisko
"Na prvom veľkom podujatí nového olympijského cyklu sme zaujali dobrú východiskovú pozíciu," myslí si šéf slovenského krasokorčuľovania Jaroslav Burian. "Keby sme každý rok boli schopní o niečo ju zlepšiť, vo Vancouveri 2010 by sme sa nemuseli hanbiť."
Obaja slovenskí reprezentanti sa dostali do "finálovej" dvadsaťštvorky, navyše Igor Macypura mal dvanástu najlepšiu voľnú jazdu. "Keby debutantka, iba šestnásťročná Radka Bártová udržala devätnástu priečku z krátkeho programu, bol by som úplne spokojný," vraví Burian.
"Igor mal väčší úspech, ako by sa mohlo zdať z konečného umiestenia," pripomína Eva Križková-Ďurišinová, ktorá ho vo Varšave po náhlom rozchode s trénerom koučovala. "Vo voľnej ukázal skokanské nadanie, navyše jazdil s rozumom, disciplinovane a dobre si rozložil sily."
Súperi 8 hodín jazdia, on robí
Dôkladnejší pohľad na výsledky prezradí zaujímavosť: Macypura dostal za technickú hodnotu svojej voľnej jazdy vyššie hodnotenie ako Verner. Šieste najvyššie!
"Potreboval by popracovať na druhej známke: na krokoch, piruetách, choreografii," vyratúva bratislavská trénerka, bývalá reprezentantka. "Ale to si žiada stráviť na ľade podstatne dlhšie. Jeho konkurenti šesť - osem hodín trénujú, kým on osem hodín skladá okná..."
Verner prežije pol roka v Obertsdorfe, najvyhľadávanejšom stredisku v Európe. On aj ďalší z prvej dvadsiatky sú profesionáli, kým Macypura je amatér, ktorý trénuje popri zamestnaní.
Sťahovanie - do lepšieho?
Zajtra sa sťahuje do iného kúta Spojených štátov. Do amerického Oberstdorfu: do Colorada Springs na úpätí Skalnatých hôr v nadmorskej výške 1800 m. Za svojou priateľkou, sestrou Austina Kanallakana, ktorý napriek spackanému krátkemu programu skončil na víkendových juniorských majstrovstvách USA tretí.
"Ide do korčuliarskej rodiny a do korčuliarskeho prostredia, to je dobré," nádeja sa Burian. "Bude mať motiváciu sa ukázať," dodáva Križková.
Čo z toho vzíde, však ukáže čas. Krasokorčuľovanie je drahý šport, a v Amerike zvlášť. Macypura ešte nevie, kto ho v Colorade bude trénovať, z čoho zaplatí ľad, kouča (hodinová taxa je 100 dolárov), choreografa... Alebo hoci len skrátenie hudby voľnej jazdy - vo Varšave mu strhli bod, lebo o pár sekúnd prekračovala limit...
A o pol druha mesiaca sú v Tokiu majstrovstvá sveta.
Verner má dva milióny Kč
"Najskôr sa musí v novom prostredí aklimatizovať. Mám predstavu, že by pred šampionátom Igor buď prišiel trénovať na Slovensko, alebo by sa Križková na istý čas vybrala do Colorada," uvažuje krasokorčuliarsky predseda. "Jednej aj druhej možnosti som otvorená, vo Varšave sme sa už trochu navzájom spoznali a porozumeli si," vraví trénerka, vedomá si toho, že i za krátky čas v povestnom americkom centre by mohla načerpať poznatky, ktoré by doma padli vhod.
Verner, ako povedala slovenskému šéfovi jeho česká kolegyňa, má na sezónu dva milióny českých korún. "Do Macypuru sme v olympijskej zime investovali asi 350-tisíc," porovnáva Burian. "Túto dostal od zväzu iba 55-tisíc, ktoré minul na letenky z Ameriky na Nepelov memoriál a na majstrovstvá Slovenska. Klub ŠKP, ktorého je členom, mu ešte uhradilo pobyt a zaplatilo korčule a topánky."
Niektoré rozdielnosti výsledkov sa dajú vyjadriť aj matematicky.
