Toto všetko teraz prežíva austrálsky tenis a k tomu tvrdú kritiku v tlači, čo nemá v histórii obdobu. Mnoho krajín sveta si môže povedať: Kiež by sme mali len také problémy ako Austrálčania! Veď organizujú čoraz rekordnejší Australian Open, majú skvelé podmienky na šport a závideniahodnú tradíciu pre krajinu s 20 miliónmi obyvateľov.
Lenže aj taká veľmoc sa vie dostať do krízy a na pretras verejnosti, hladnej po ďalších úspechoch. A napokon, kto by sa uspokojil so stavom vecí, nenapredoval a nenapravoval chyby, ten sa vystavuje hlbokému pádu. Pozrime sa, ako vidia stav austrálskeho tenisu ich odborníci, skúsme zavrieť oči a dosadiť si za slovo austrálsky slovo slovenský. Ktovie, či by to v mnohých smeroch nesedelo na oba prípady?
Austrálsky daviscupový kapitán John Fitzgerald tvrdí, že veľa detí sa dáva na futbal, kriket a ragby, lebo v tom vidia väčšiu budúcnosť. Cestovanie je pre každého dostupné a už nie také lákavé ako v minulosti. Mladí nemajú výnimočnú motiváciu. Chýbajú im idoly ako predtým Laver, Newcombe, Roche či Rafter. Je vari pre 14-ročného chlapca vzorom jazdiť na rýchlych vozoch Ferrari a flirtovať s Paris Hiltonovou či Annou Kurnikovovou, ako to chutilo Philippoussisovi? Alebo je pre mládež príkladom Hewitt, ktorý hreší a nadáva okolo seba s neúctivými gestami? Aj Slovensko potrebuje viac vzorov, ako bol kedysi ešte za federálnych čias Lendl, Mečíř a neskôr Kučera a Hrbatý, inak sa dajú chlapci na futbal a na hokej.
John Newcombe vyhlásil, že nie peniaze a nie cestovanie, ale jednoducho tvrdá robota je hlavným problémom mladých. Aj v skromných podmienkach vedia vyrásť majstri. Peniaze a ochotní sponzori so záujmom potom prídu. Len treba guráž a vôľu. „Toho, kto je ochotný sa obetovať a makať, toho vyhľadajú tréneri sami, s takými je radosť pracovať a nik sa nemôže sťažovať na nedostatok koučov. To, čo vidím dnes, je len 40 percent úsilia z našich čias. Ak poviem hráčovi, že má doma urobiť 500 drepov a nesplní to, nemá čo na dvorci hľadať. Ak sa bude pracovať na 70 percent, potom budeme mať hráčov medzi prvou a druhou svetovou stovkou. Do prvej desiatky sa s lenivosťou dostať nedá. Toto by si mali ustrážiť aj tréneri a vyžadovať tvrdší prístup.“
Margaret Courtová, ktorá dostala na Deň Austrálie vysoké vyznamenanie Rad Austrálie, povedala, že za jej čias boli hráčky v lepšej kondícii: „Boli sme viac fit ako ktokoľvek dnes. Zvládli sme dvojhru, štvorhru a mix bez problémov. Dnes sa aj špičkové profesionálky po dvoch ťažších zápasoch sťažujú na únavu, bolesti, slnko, vietor a ktovie, čo všetko.“
Takže mládež, budúci lendlovci, federerovci a samprasovci. Hurá do telocviční, chyťte sa rakety, nájdite dvorec a prebuďte svoju - vášeň. Lebo len vášeň a láska k športu formujú skutočných majstrov bez výhovoriek. Opýtajte sa Rogera, ktorý uznáva starú školu, je ďaleko pred ostatnými, a predsa mu nestúpa sláva do hlavy, poslúcha Tonyho Rochea, vidí rezervy a pre výsledky robí všetko.
Ohlasy médií
Fox Sports (Austr.): „Federerova hra bola v tomto roku na Australian Open jasnejšia než obloha nad Melbourne.“
The New York Times (USA): „Federer bezpečne dominuje súčasnosti, jeho majstrovstvo je merateľné už len históriou.“
ESPN (USA): „Federer má odpoveď na každú otázku. A otázka, ako ho zdolať, zostáva naďalej nezodpovedaná...“
The Times (Malta): „Federer pristál na kóte 10, ale o chvíľu opäť vzlietne k výšinám.“
DPA (Nem.): „Federer môže mať už len jeden sen - vyhrať Roland Garros.“
Houston Chronicle: „Svetový šport má len dvoch vládcov. Tigera Woodsa a Rogera Federera.“
(sita)
Autor: Melbourne
