Viem, že v tejto veci nie som originálny, diskusie na túto tému som tu už našiel viaceré. Ale asi sám pred sebou cítim potrebu niekde to napísať a podpísať sa pod to, aby som ja sám na toto svoje rozhodnutie nezabudol.
Manželka síce namietla, či si budeme vôbec mať kde sadnúť, ale verím, že áno, aj keď za cenu dlhšej prechádzky... A najmä cítim potrebu začať sa v tejto veci správať trhovo a dôsledne. Musím presvedčiť podnikateľov v reštauračných službách, že sa im viac oplatí vychádzať v ústrety nefajčiarom ako fajčiarom. Isteže, budem pri tom potrebovať pomoc, najmä zo strany ostatných spolunefajčiarov, aby sa rozhodli rovnako a aby sme si medzi sebou rozšírili informácie, kde je taká reštaurácia či kaviareň. Doteraz totiž tí, ktorí prevádzkujú tieto podniky, uvažujú asi takto: nefajčiar sa prispôsobí, ak tu budem mať aj fajčiarov, ale fajčiar mi sem nepríde, ak tu zakážem fajčiť. Ide o to, aby si uvedomili, že ak tam budú mať fajčiarov, my, nefajčiari, neprídeme. Potom je rozhodnutie len vecou čísel - koho je viac, na ktorú skupinu sa mu viac oplatí „staviť“.
Pokusy riešiť to oddelenými miestnosťami sú schodné len za mimoriadne priaznivých architektonických podmienok a veľmi kvalitnej klimatizácie. (Preto som napísal, že ak zacítim...) Zväčša to však nestačí a - podobne ako všetky kompromisy - v skutočnosti to nič nerieši.
Tuším úškrny niektorých z vás nad mojím - podľa vás azda „donkichotským“ gestom. Ale ja si nemyslím, že je to donkichotské. Jednak preto, lebo fajčenie nemožno pripodobniť veterným mlynom - tie aspoň robia niečo užitočné (na rozdiel od fajčenia!), a preto nie je žiaduce zastaviť ich. A jednak preto, lebo tomuto neduhu už pomaly aspoň v Európe odzvonieva. A my sme tiež európska krajina, nie? Čo vy na to, pán premiér a pán minister zdravotníctva?
Autor: Stanislav Košc
