Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány pristúpil k netradičnému spôsobu, ako sa brániť kritike. V najčítanejšom serióznom denníku Népszabadság včera zverejnil prílohu, v ktorej vysvetľuje, ako sa krajina dostala do krízy, ktorá minulú jeseň vyvrcholila násilnými demonštráciami.

Esej s titulom „Zoči–voči“ má viac ako dvadsať strán. Obsahuje premiérove úvahy o stave spoločnosti a ekonomiky, o nevyhnutnosti reforiem a modernej ľavici. Gyurcsány sa pre takéto riešenie rozhodol, lebo rastie odpor proti jeho politike. Opozícia ho tvrdo napáda, do ulíc stále vychádzajú protivládni demonštranti a výrazne sa oslabilo aj jeho postavenie v socialistickej strane.

Menej sebakritiky

Gyurcsány analyzuje, ako Maďarsko dospelo k súčasnej rozpočtovej kríze a vyzýva na radikálne zmeny. Vinu za súčasný stav prikladá ilúziám zdedeným z čias socializmu a chybám politických elít, ktoré sa týmto ilúziám nedokázali postaviť.

Text je výrazne menej sebakritický, než jeho prejav zverejnený v septembri minulý rok. Vtedy priznal, že v predvolebnej kampani klamal o stave ekonomiky. V eseji hovorí o vlastnej zodpovednosti iba nepriamo, kritizuje skôr vzdialenú minulosť a opozíciu. Málo miesta venuje konkrétnym reformám, ktoré majú Maďarsko z krízy dostať. Práve úsporné opatrenia a prvé reformy v zdravotníctve a sociálnej oblasti najviac prispeli k poklesu premiérovej popularity. Gyurcsány potvrdzuje odhodlanie doviesť reformy do konca, zároveň však niektoré zo sľubovaných krokov relativizuje. Píše, že vláda musela odložiť program znižovania daní, lebo vraj vznikol na základe veľmi optimistických predstáv. V texte chýba jasná predstava rozpočtovej reformy.

Azda najväčšiu pozornosť vyvoláva Gyurcsányovo vyrovnávanie sa s komunizmom. Jeho socialistická strana je nástupkyňou komunistickej strany a on bol funkcionárom komunistického zväzu mládeže.

Vina padá na komunizmus

„Pokazená nebola zmena režimu v roku 1989, maďarská história sa vykoľajila, keď po druhej svetovej vojne moc prevzali komunisti,“ píše hneď na začiatku. Pri hľadaní novej identity ľavice dodáva, že nie je možné zároveň sa hlásiť k Imremu Nagyovi, predstaviteľovi protikomunistickej revolúcie z roku 1956 a Jánosovi Kádárovi, ktorý revolúciu krvavo potlačil.

Gyurcsányova kritika kádárizmu vyvoláva u niektorých socialistov veľký odpor. Strana tradične ťaží z nostalgie viažucej sa ku „gulášovému socializmu“ najmä u staršej generácie.

Premiér kritizuje rozdelenie spoločnosti a vyzýva na dialóg. Zároveň tvrdo útočí na opozičný Fidesz svojho rivala Viktora Orbána. V Maďarsku sa podľa neho pri moci nestriedajú umiernené strany, ale koalícia strán ľavého a pravého stredu bojuje proti radikálnej populistickej strane, ktorá stále viac odmieta demokratický konsenzus.

Prvé reakcie na esej neboli priaznivé. Nemenovaný odborník na komunikáciu ju v internetových novinách Index nazval prejavom megalománie a dôkazom toho, že premiér zostal aj vo svojej strane osamotený.

Čo povedal

• Hlavnou príčinou spoločenskej frustrácie je masová strata ilúzií spojených s pádom komunizmu.
  
• Na zmenu režimu sme neboli mentálne pripravení.
  
• Opozičný Fidesz je nacionalistická a populistická strana, ktorá roky porušuje demokratické zásady a podporuje extrémistické prejavy.
  
• Treba skoncovať s ilúziou, že zdravotníctvo a školstvo je zadarmo a môžu fungovať bez súťaže.
  
• Cieľom reforiem je zefektívniť fungovanie štátu, aby občania dostali viac za menej peňazí.
  
• Kapitalizmus je najmenšie zlo. Problémom Maďarska nie je kapitalizmus, ale jeho nedostatok.
  
• Proti globalizácii nepomôže, ak sa pred ňou budeme uzatvárať, ale ak sa jej prispôsobíme.
  
• Reformy nemožno odkladať, posilnia krajinu.