Pri odchode z Bratislavy teplých trinásť stupňov. V tejto šialenej zime, keď sa na Slovensku dovtedy horko-ťažko podarilo spojazdniť najjednoduchšie zjazdovky s umelým snehom, sme len v kútiku duše verili, že tam, kam ideme, budeme mať na sneh šťastie. Pri prílete do Ženevy nás vítala smutná sivá nálada a dážď. "Prší až do výšky 2200 metrov a má to tak byť celý týždeň," brali nám ilúzie domáci. Čakalo nás ešte 250 kilometrov autom do strediska Serre Chevalier. A zdalo sa, že počasie praje najhorším pesimistom. Aj na končiaroch okolo úzkej cesty plnej serpentín, ktorá umlčala celú posádku, sme márne vyzerali biele plochy.

Až zrazu, dvadsať kilometrov pred cieľom, sa krajina úplne zmenila. Ráno naše nádeje potvrdilo. Trojtisícovky všade okolo nás biele, obloha modrá a slnko ostré ako z najgýčovejších prospektov.

Slnko a sneh ako z prospektu

Stredisko Serre Chevalier má 250 kilometrov zjazdoviek na takmer päťsto hektároch. Pricestovali sme 8. januára, v deň, keď sa skončili vianočné prázdniny francúzskych školákov. Preplnené hotely, penzióny i zjazdovky sa ako šibnutím prútika vyprázdnili a na nádherne upravených svahoch nebolo takmer nikoho. Z tisícok sedačiek, ktoré smerovali do výšky 2850 metrov nad morom, len kde-tu vysadol lyžiar či snoubordista.

Na rozdiel od rakúskych stredísk ani nové lanovky tu nemajú kryty proti nepohode. "My to nepotrebujeme," smial sa horský sprievodca Xavier. "Viac ako tristo dní do roka tu svieti slnko. Zlé počasie netrvá dlhšie ako deň. Najviac nasneží v marci a apríli, aj to najmä po nociach."

Päť dní, ktoré sme v tejto južnej časti francúzskych Álp strávili, jeho slová potvrdili. Kúsok ďalej v Savojských Alpách v tom čase pršalo, no v našej oblasti, patriacej už trochu nečakane do regiónu Provence - Alpes - Côte d' Azur (teda Azúrové pobrežie), sme v januári zažili nádhernú jarnú lyžovačku.

Obrovské pláne rôznej náročnosti od množstva najľahších modrých po čierne pre náročných vyhovejú každému. A kto má rád vlastné cestičky, má hromadu príležitostí zísť zo zjazdovky do mäkkého prašanu a zanechať v panenskej hladine svoju stopu.

Po sezóne všetko zavrú

Serre Chevalier si zakladá aj na svojom termálnom bohatstve. Mestečkom preteká horúci potôčik, v noci rôznofarebne osvetlený, horúca voda prúdi aj z fontány v rohu námestíčka. Anglickí turisti po veselom večere v niektorej z malebných vinární sa v nej vraj zvyknú kúpať. Po lyžovaní dobre padne aj relax v termálnych kúpeľoch. "Zatiaľ sú maličké, treba sa vopred objednať, ale o rok by mal byť hotový nový moderný kúpeľový komplex," hovorí Marie-Aude Puy z tunajšieho turistického strediska. Rovnako ako ostatní, s ktorými sme sa stretli, je veľmi hrdá na svoje rodisko.

Počas prázdnin sú mestečká v ich údolí preplnené, premávku v úzkych uličkách musia riadiť žandári. Keď však príde 22. apríl, zrazu je všade ticho. "Všetky hotely a penzióny sa zavrú. Nefungujú reštaurácie, dokonca ani žiadne obchody. Aj chlieb si chodíme kupovať do dvadsať kilometrov vzdialeného Brianconu. Ale neprekáža nám to. Zrazu je tu božský pokoj. Samozrejme, kým sa zas nerozprúdi letná sezóna s množstvom športových lákadiel," dodáva Marie-Aude.

Pre mladých i rodiny

Cesta do asi štyridsať kilometrov vzdialeného Puy St. Vincent, druhého zo stredísk, ktoré sme navštívili, je rovnako náročná pre tých, čo zle znášajú zákruty, ako do Serre Che. Keďže má "iba" 80 kilometrov zjazdoviek, ceny sú tu pre našinca prijateľnejšie. Naši západní susedia to už zistili, preto hneď po domácich tu je za sezónu najviac lyžiarov z Česka. "Slováka som u nás ešte nestretol," zoznamujeme sa s Pascalom Bianchim z miestneho turistického strediska.

"Pochodil som viacero francúzskych stredísk, ale tu sa mi najviac páči. Možno preto, že je menšie, je tu pravá rodinná atmosféra, všetci sa zdravia, každý je milý. Vhodné pre mladých," hovorí Budapešťan Zoltán, ktorý už niekoľko rokov trávi zimu v Puy. "Lyžovať som sa učil kedysi v Liptovskom Mikuláši, s rodičmi sme chodievali do Jasnej, neskôr som si zamiloval Francúzsko a zimy prežívam tu," hovorí.

V Puy máme šťastie na ešte lepší sneh. Tých osemdesiat kilometrov je až-až, keď sa môžete spustiť z 2800 do 1400 metrov a okolo vás len sneh a slnko. A navyše so skipasom kúpeným v Puy sa môžete autom alebo skibusom previezť do ktoréhokoľvek z okolitých väčších stredísk.

Za dva roky v Puy vyrástlo množstvo nových penziónov a chát. "Mimo francúzskych prázdnin stojí ubytovanie aj so skipasom na týždeň od 120 do 150 eur," hovorí Pascal. Keď sa nám to zdá málo, vysvetľuje: "Už sa tu postavilo toľko ubytovacích kapacít, že nám stojí za to dostať do nich lyžiarov len za cenu skipasu."

Vedľa penziónov uprostred svahu sú bazény i klziská, kde je nielen voľný vstup, ale zadarmo požičajú aj korčule.

Puy žije aj po vypnutí vlekov. Catherine nás vzala na adrenalínovú jazdu v hadovi pospájanom zo špeciálnych kĺzadiel. Vzápätí nás čakajú sprievodcovia na nočnú jazdu skútrami krížom svahom. Skútre sa striedajú so záprahom snežných psov. A ráno čaká odvážnych Raoul, vodca na free ride. Pripne nám pod bundy ARVA vysielačky, na vyhľadávanie v lavíne, na chrbát dostaneme skladacie lopaty, keby sme sa mali vyhrabávať, a môžeme vyraziť do strmín mimo zjazdoviek. Pri pohľade dolu sa trochu točí hlava, stojí to však za to. Raoul rovnako ako skútroví sprievodcovia nám po výkone otvoril bývalú pastiersku chatku a ponúkol miestnu špecialitu - genepy - voňavý likér z miestnych bylín.

Lahôdky aj na svahu

Čo možno ešte viac dotvára nezameniteľnosť francúzskej lyžovačky, je gastronómia. Dať si uprostred svahu rôzne druhy jedinečných šalátov, zemiakových i syrových špecialít či dokonca fantastický steak z kačacích pŕs, je tu úplne normálne. Zapiť to pohárom ľahkého vína, trošku sa ponaťahovať v ležadle na slniečku a znovu vyraziť na lyže, patrí k ich typickému savoir vivre (vedieť žiť).

Ako sa tam dostať

Strediská Serre Chevalier aj Puy St. Vincent ležia v juhofrancúzskych Alpách v oblasti Hautes Alpes, v regióne Provence-Alpes-Côte d'Azur, v Národnom parku des Ecrins. V blízkosti nie je žiadne letisko, najbližšie sa dá doletieť do Grenoblu, Lyonu, talianskeho Turína či švajčiarskej Ženevy. Odtiaľ do jednotlivých stredísk premávajú špeciálne autobusy. Najjednoduchšia cesta autom z Bratislavy je dlhá takmer 1200 kilometrov (z toho je 1080 po diaľniciach), vedie cez rakúsky Graz, talianske Benátky, Veronu a Miláno a vo Francúzsku ústi pár kilometrov od cieľových stredísk. Podľa vyhľadávača Michelin by stála 167 eur, teda okolo 5800 korún (benzín a poplatky za diaľnice), a trvala by zhruba dvanásť hodín. CenyCeny ubytovania sa nedajú zovšeobecniť, každý hotel, penzión, chata či súkromník majú zložité tabuľky, kde sa ceny menia v závislosti od obdobia a najmä počtu dní, ktoré u nich chcete stráviť. Cenu, ktorú nám spomínal Pascal Bianchi z turistickej centrály v Puy St. Vincent, teda od 120 do 150 eur za týždeň ubytovania a skipas pre celú oblasť, sme v katalógu nenašli, takže sa radšej treba kontaktovať osobne. V českých cestovkách stojí týždňový zájazd 9000 Kč (doprava, ubytovanie a skipas).

Požičanie výstroja na deň - od 18 do 26 eur (podľa kvality), na 6 dní od 85 do 125 eur

Free ride s vodcom - od 36 do 55 eur (podľa miesta)

Jedlo na svahu - 2 eurá za hot dog alebo hranolčeky 8 eur za menu 15 eur za steak z kačacích pŕs

Potraviny v obchodoch - ako v iných krajinách Európskej únie.