August Oetker pred viac ako sto rokmi namixoval vo svojej lekárni kypriaci prášok a za desať fenigov ho predával nadšeným gazdinkám v severonemeckom Bielefelde. Dnes sú kypriace prášky, pudingy, pizze, pivá či sekty jeho značky v domácnostiach na celom svete a majetok rodiny Oetkerovcov odhadol časopis Forbes na 230 miliárd korún. To je 61. priečka medzi najbohatšími ľuďmi sveta. Vnuk zakladateľa firmy, Rudolf August Oetker, ktorý minulý týždeň zomrel v Hamburgu vo veku 90 rokov, zanechal po sebe rozkvitajúce potravinárske impérium. Meno rodiny Oetkerovcov dnes pozná 98 percent Nemcov. Rudolf August Oetker získal ešte počas života mnoho titulov: od kráľa pudingov cez výrobcu pizze až po najväčšieho nemeckého pivovarníka. V každom prípade bol Rudolf August Oetker prezieravý podnikateľský stratég, ktorý mal čuch na to, čo ľudia chcú a čo kúpia. To z neho urobilo najvýznamnejšieho nemeckého podnikateľa v povojnových dejinách. Čisto potravinársky podnik, ktorý prevzal ako 28-ročný, premenil na obrovský koncern pôsobiaci dnes v mnohých oblastiach.
Pred sto rokmi v malej lekárni
Rodinná história firmy siaha do roku 1891. Podľa oficiálnej verzie vtedy lekárnik August Oetker v zadnej miestnosti svojej apatieky v Bielefelde mixoval do neskorej noci rôzne substancie. Vyšiel z toho kypriaci prášok s názvom Backin. Už vtedy Oetker gazdinkám sľuboval, že s týmto práškom sa im podarí každý koláč. Niektorí historici tvrdia, že podobný prášok vymysleli už pred Oetkerom v Spojených štátoch. Nech je akokoľvek, fígeľ, na ktorom Oetker zbohatol, tkvel v tom, že rozdelil prášok do dvadsaťgramových balení a predával ho gazdinkám ako množstvo určené presne na pol kila múky. Cena desať fenigov bola prijateľná a Oetkerovi priniesla veľký zisk. Zakrátko sa z kypriaceho prášku stal trhák.
V roku 1900 otvoril August Oetker prvú fabriku a o desať rokov neskôr predal 50 miliónov balíčkov kypriaceho prášku. To však už firma vyrábala aj vanilínový cukor či pudingový prášok.
Múdra hlava
Jeho výrobky zakrátko poznali gazdinky široko-ďaleko podľa značky: prekypujúci sklený kalich ako symbol pre kypriaci prášok. Logo sa neskôr zmenilo a prispôsobilo sloganu rozrastajúcej sa firmy: Múdra hlava (heller Kopf) používa len prípravky Dr. Oetker. Bielefeldský litograf Theodor Kind si s týmto sloganom poradil: kalich nahradil siluetou hlavy svojej dcéry Johanny Kindovej. Hlava je, samozrejme, svetlá, keďže heller Kopf v nemčine neznamená len múdry, ale aj svetlý.
Logo ženskej hlavy s názvom Dr. Oetker zostalo v rôznych obmenách dodnes a vystihuje filozofiu. Najdôležitejšími zákazníkmi Oetkerovej firmy boli a sú gazdinky. Oetker tomu prispôsobil nielen logo, ale neskôr aj televízne reklamy. Či už Frau Renate v rokoch hospodárskeho zázraku v povojnovom Nemecku odporúčala gazdinkám kyprici prášok a pudingy, alebo Marie-Luise Haase sama predvádzala v televízii najlepšie recepty.
S intuíciou pre trendy
Do chodu firmy potom zasiahli dve svetové vojny. Počas prvej prišiel Rudolf August Oetker o deda, zakladateľa firmy, aj o otca. Dedo zomrel, keď mal malý Rudolf dva roky, otca ani nepoznal. Zahynul pol roka pred jeho narodením v bitke o Verdun.
V roku 1918 sa teda rodinný podnik ocitol bez šéfa. Podnikania sa musela ujať mladá vdova, Rudolfova matka Ida Oetkerová. Tá sa neskôr vydala a firmu ďalej úspešne rozvíjala so svojím druhým manželom Richardom Kaselowským. V druhej svetovej vojne prišiel mladý Rudolf aj o nich. Matka i nevlastný otec zahynuli pri bombardovaní spojencov.
Rudolf August Oetker sa stal šéfom veľmi mladý, mal 28 rokov. Ako sa však čoskoro ukázalo, mal ako podnikateľ správnu intuíciu pre trendy. Keď si v sedemdesiatych rokoch našli v domácnostiach svoje miesto mrazničky, prišiel Oetker na nemecký trh so zmrzlinou a s prvou mrazenou pizzou.
Podnikateľské impérium
Neskôr ho preslávil aj ďalší recept, ako prežiť v podnikaní. Jeho motto znelo: Netreba dávať všetky vajcia do jedného koša. Neostal len pri kypriacom prášku, pudingoch či pizzi. Vďaka nevlastnému otcovi rýchlo prerazil v lodiarstve. Kaselowsky mu zanechal akcie hamburskej paroplavebnej spoločnosti, ktoré Oetker s veľkorysovou povojnovou pomocu štátu zveľadil. Rýchlo sa z neho stal najväčší súkromný lodiar v Nemecku. Ani to však nebolo všetko. Oetker odkúpil závody na výrobu sektu, patril mu liehovar Wodka Gorbatschow a pivárne Binding a Dortmunder Aktienbrauerei. Neskôr kúpil banky, poisťovne a luxusné hotely v Paríži, na Azúrovom pobreží a pri Vierwaldstättskom jazere. Podľa denníka Tagesspiegel má dnes bielefeldské impérium okolo 19-tisíc zamestnancov.
Hnedé tiene Oetkerovcov
Aj úspešní Oetkerovci však majú svojich kostlivcov v skrini. Dodnes padá na rodinné impérium tieň nacistickej minulosti Oetkerovho nevlastného otca. Kaselowsky nielenže podporoval nacistický režim, ale patril aj ku skupinke priateľov Heinricha Himmlera. Patril medzi 48 priemyselníkov, ktorí podporovali tohto masového vraha morálne i finančne.
Sám Rudolf August Oetker musel v roku 1936 narukovať a ako nižší veliteľ sa stal členom Wafen-SS. Aj preto zrejme nemal problém žiadať v roku 1968 od mesta Bielefeld súhlas, aby sa umelecká sieň, ktorú financoval, volala Dom Oetker-Kaselowsky. Jeho požiadavka vyvolala v meste veľkú nevôľu a keď mesto odmietlo vyjsť svojmu mecenášovi v ústrety, Oetker na oplátku stiahol svoje peniaze. Radnica si ho však neskôr udobrila, aj keď občianske protesty trvali ďalej. Ako darček k jeho 85. narodeninám odsúhlasila premenovanie ulice, kde v roku 1944 zahynul Oetkerov nevlastný otec - z Hochstrasse sa stala Kaselowsky-Strasse.
Únos syna
Najčiernejší deň však prežil Rudol August Oetker 14. decembra 1976. Z parkoviska univerzity vo Freisingu neďaleko Mníchova mu vtedy neznámy muž uniesol 25-ročného syna Richarda a žiadal 21 miliónov mariek výkupné. Richard študoval pivovarníctvo a v ten večer sa podľa magazínu Der Spiegel vracal z prednášky. V momente, keď chcel nastúpiť do svojho auta, prepadol ho učiteľ potápania a pravidelný návštevník barov Dieter Zlof. S plynovovu pištoľou ho donútil nastúpiť do svojej dodávky. Takmer dva metre vysoký Richard Oetker musel potom stráviť dva dni v debne vysokej 80 centimetrov, dlhej 1,75 metra a širokej 70 centimetrov. Špeciálne upravená debna mala aj vlastný prístroj na mučenie. Ak by Richard volal o pomoc, zvuk by spustil mechnizmus, ktorý zasiahol obeť vnútri elektrickým prúdom. Richard o pomoc nevolal, napriek tomu sa prístroj spustil. Únosca neskôr tvrdil, že vraj náhodne, isté však je, že Richard takmer prišiel o život. Mimoriadne silný prúdový impulz mu zlomil obidve stehenné kosti a osem krížových stavcov. Richard Oetker sa nevedel hýbať a mal neznesiteľné bolesti.
Jeho utrpenie trvalo dva dni, než jeho brat August odovzdal únoscovi 21 miliónov mariek. Až po niekoľkých hodinách čakania prezradil únosca rodine, kde nájde ťažko zraneného syna. Zlofa nakoniec chytili a v roku 1980 odsúdili na pätnásť rokov väzenia. Jeho údajných komplicov nikdy nechytili.
Dedičstvo
Rudolf August Oetker prežil dlhý život. Ako 65-ročný sa rozhodol stiahnuť do súkromia a venovať sa umeniu, aj keď stále radil, ako udržiavať firmu v chode. Podnik odovzdal najstaršiemu zo svojich piatich synov - Augustovi Oetkerovi, ktorý má meno po zakladateľovi podniku. Tí, čo Rudolfa Augusta Oetkera poznali, tvrdili, že bol veľmi usilovný, odvážny a tak trochu držgroš. Tvrdili to aj jeho tri manželky a osem detí. Im zanechal majetok, ktorý zabezpečí aj ďalšie generácie a gazdinkám na celom svete produkty s emblémom "múdrej hlavy", ktoré im uľahčujú život.
