v blízkosti miesta, kde bývame. Na zastávkach autobusov, vo verejných hromadných prostriedkoch alebo aj v miestnom obchode, kde ľudia pri čakaní bývajú otvorenejší sa potom ozývajú často opodstatnené ponosy. Náš prístup však nemusí byť vždy pasívny, v niektorých prípadoch máme možnosť zakročiť.
Od februára minulého roku nadobudol účinnosť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon umožňuje verejnosti oboznámiť sa a pripomienkovať nové zámery, ktoré majú dopad na životné prostredie ešte pred tým ako začne vlastné územné a stavebné konanie.
Zákon ukladá, že musia byť verejne posudzované všetky činnosti uvedené v prílohovej časti zákona. Okrem navrhovaných činností - podľa prílohy zákona č. 8 - sa musia posudzovať aj návrhy určených strategických dokumentov vrátane určených územnoplánovacích dokumentácií, strategické dokumenty s celoštátnym dosahom, ale aj činnosti ktorých vplyvy presahujú štátne hranice.
Tento legislatívny úvod je potrebný. Na základe spomenutého zákona totiž hlavné mesto Slovenska Bratislava zabezpečuje s navrhovateľom (investorom) verejné prerokovávania a pripomienkovanie zámerov. Dokumenty k jednotlivým zámerom nájdete v priestoroch kancelárie Služieb občanom na prízemí Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Tie isté dokumenty sú zverejnené aj na internetovej strán-
ke magistrátu. Občan teda má možnosť nielen prísť a opýtať sa investora na podrobnosti, ale k novému zámeru verejne vyjadriť svoje ná-
mietky, ktoré sú zachytené v zápisnici z verejného prerokovávania. Zápisnica do siedmich dní putuje na Ministerstvo životného prostredia SR a v záverečnej fáze posudzovania sú pripomienky zapracované aj do rozhodnutia či záverečného stanoviska ministerstva. Ak občan nepríde na verejné prerokovávanie a jeho pripomienky sa teda nedostanú do zápisnice, má ešte šancu poslať ich
v písomnej podobe na rezort životného prostredia.
Pripomienkujú občania?
Odpoveď je: ako kedy. To nám potvrdili pracovníci magistrátu ako aj naša skúsenosť z nedávneho prerokovávania zámeru výstavby Administratívnej budovy Millenium Tower III. Hoci na Magistrát prišli všetci zodpovední predstavitelia predkladateľov zámeru, dostavil sa iba jeden jediný občan.
"Verejnosť je citlivá najmä vtedy, keď sa má uvažovaný zámer realizovať
v bezprostrednej blízkosti ich bydliska, ale aj vtedy keď sú obyvatelia presvedčení, že realizáciou tohto zámeru príde napríklad k likvidácii zelene alebo hrozia negatívne dopady na zložky životného prostredia," hovorí Stanislav Tokoš z referátu územného plánovania bratislavského magistrátu.
Účasť verejnosti na verejných rokovaniach býva vyššia vtedy, ak je možné očakávať veľké dopady na životné prostredie, ak posudzovaná stavba nie je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou alebo ak obyvatelia majú výhrady voči funkčnej náplni uvažovanej stavby. Občania, občianske združenia či iné subjekty zainteresovanej verejnosti sa často kriticky vyjadrujú najmä voči výške stavieb, výrubu zelene, prílišnému zahusťovaniu zástavby, ale výhrady mávajú aj
k iným obsahovým častiam zámerov.
Desiatky pripomienok
Príkladom mimoriadne búrlivých diskusií sa v nedávnom období stala napríklad posudzovaná stavba Obaľovňa živičných zmesí Dúbravka - Technické sklo, Polyfunkčný areál Centrál, či Nosný dopravný systém MHD - prevádzkový úsek Janíkov dvor - Šafárikovo námestie. Na ministerstvo životného prostredia vtedy putovali desiatky pripomienok.
Otázkou je, či sa podarí občanom nejakú stavbu v procese pripomienkovania významnejšie ovplyvniť. Odpoveďou môže byť aj nedávna diskusia, ktorá vznikla okolo kúpeľov Centrál, kedy si obyvatelia vynútili také riešenie, ktoré je do určitej miery konsenzom predstáv investora a požiadaviek dotknutých obyvateľov. Aj vďaka iniciatívam obyvateľov sa zatiaľ nepokračuje vo výstavbe polyfunkčného objektu na Šancovej ulici. Podobne v prípade zámeru Predstaničný priestor ŽSR prišlo
k tomu, že investor musel zohľadniť aj niektoré požiadavky obyvateľov.
