BRATISLAVA. Viac ako 150 slovenských obcí stále nemá štátom uznaný erb a pečať.
Podľa zákona ich mali predložiť do heraldického registra ministerstva vnútra do konca minulého roka. Pečať potrebujú obce používať v administratíve.
Niektoré mestá zasa stále nemajú webovú stránku. Zverejňovať informácie na internete im pritom už od roku 2001 ukladá zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Mestá i obce sa tak zrejme dopúšťajú priestupkov a hrozia im pokuty.
Zlé pečate
Obce, ktoré nemajú platnú pečiatku, podľa Ladislava Vrteľa z odboru archívov a registratúr ministerstva vnútra zväčša neoprávnene používajú pečať so štátnym znakom. Tú však môžu používať iba pri výkone prenesenej štátnej správy, ako je matričná agenda alebo sobášenie.
„Ministerstvo vnútra v takýchto prípadoch obciam odporúča používať takzvanú čakateľskú pečiatku, na ktorej je iba obrys prázdneho štítu,“ hovorí Vrteľ.
Časť obcí používa aj heraldicky nesprávne erby. Obec Abramová v okrese Turčianske Teplice používa erb, ktorý dala vytvoriť na objednávku v roku 2000. Heraldická komisia ho však neschválila, pretože nezodpovedal historickým dokumentom.
V Demänovskej Doline erb nemajú vôbec, obec používa pečať so štátnym znakom. „V archívoch pritom existuje 150 rokov stará pečiatka, na ktorej základe sa dá obnoviť historický erb,“ hovorí Vrteľ. Oficiálne schválený erb dosiaľ nemá ani bratislavská mestská časť Devín.
Nemáme ľudí
Podobný problém majú aj mestá, ktoré dosiaľ nemajú vlastnú webovú stránku. Zákon im totiž prikazuje okrem úradnej tabule zverejňovať informácie aj prostredníctvom internetovej siete.
Funkčnú stránku nemajú najmä menšie mestá ako Spišská Stará Ves, Spišské Vlachy, Veľký Šariš, Hanušovce nad Topľou alebo Čierna nad Tisou.
Primátor 4,5-tisícovej Čiernej nad Tisou Tibor Dulík hovorí, že obciam pribúdajú právomoci, vykonávať ich však musí ten istý tím ľudí.
„Nemáme človeka, ktorý by sa o stránku dokázal starať a aktualizoval ju,“ hovorí. Informácie mesto podľa neho zverejňuje na dvoch úradných tabuliach a „kto potrebuje, sa k informáciám dostane“.
Advokát Vladimír Pirošík upozorňuje, že kým obce internetové stránky mať môžu, mestá musia. „Inak štatutárovi mesta hrozí pokuta až 50-tisíc korún.
