Podľa zistenia warwických bádateľov žilo 153 "nobelistov", ktorým bola cena udelená za fyziku a chémiu v rokoch 1901 až 1950,
priemerne o 1,5 roka dlhšie ako iní vedci, ktorí sa v rovnakých odboroch dostali iba do širšieho výberu na ocenenie. Laureáti sa v priemere dožili 77,2 roka zatiaľčo "širší výber", teda tiež špičkoví, ale predsa len nie až takí úspešní vedci, dosiahli priemer 75,8 roka.
Základom pe štúdiu sa stali životné údaje viac ako 500 fyzikov a chemikov, ktorí boli počas prvej polovice 20. storočia na Nobelovu cenu navrhnutí, alebo ju dostali. Aktuálnejšie porovnanie nebolo možné, pretože v súladu s pravidlami udeľovania Nobelových
cien sú mená neúspešných nominovaných na 50 rokov utajené, aby im nevznikla morálna škoda.
Rozhodujúce pre dlhovekosť laureátov Noblových cien nie je podľa bádateľov ani tak finančná odmena, ako skôr to, že s ocenením vzrastie ich spoločenské postavenie. "Nobelova cena pôsobí ako svojho druhu ozdravujúce kúzlo," charakterizoval situáciu vedúci bádateľského tímu Andrew Oswald. (čtk)
