BRATISLAVA. Slovenský šport prišiel pred časom o obrovský majetok v exekúcii, ktorú na najväčší spolok uvalil štát. Ďalší stráca vinou svojich funkcionárov. Najnovšie sa takto obral o dve lukratívne budovy v Liptovskom Mikuláši a Žiline v hodnote 40 až 50 miliónov korún.
Oblastný futbalový zväz v Liptovskom Mikuláši, ako nás informoval predseda Jaroslav Vaňo, zaslal generálnemu prokurátorovi trestné oznámenie. Iniciatívu podporilo aj Liptovské združenie telesnej kultúry. Intervenovali aj u vládneho splnomocnenca Dušana Galisa.
V hlavnej úlohe prípadu je multifunkcionár
Existuje podozrenie z neoprávneného obohatenia sa, alebo aspoň porušenia povinností pri správe zvereného majetku.
V kauze je namočený výkonný výbor a manažment Slovenského združenia telesnej kultúry. Ústrednou postavou je podpredseda Jaroslav Ostrčil. Multifunkcionár: je aj prezidentom Asociácie telovýchovných jednôt a klubov, šéfuje Slovenskému zväzu rýchlostnej kanoistiky, Bratislavskému združeniu telesnej kultúry aj Krajskému športovému centru.
Najprv dobročinný krok
Začalo sa to priam šľachetne. Združenie sa v decembri 2004 zmietalo v kríze. Evidovalo veľa dlhov, medzi nimi päťmiliónový Sociálnej poisťovni. „Potrebovali sme ho splatiť do konca roka, aby nám nevyrubili penále,“ spomína vtedajší predseda Ján Holko. „Toľko peňazí sme však nemali a vzhľadom na exekúciu sme nevedeli vybaviť ani bankový úver. Nový podpredseda Jaroslav Ostrčil sa však ponúkol, že organizácii požičia tri milióny korún. Zdalo sa to najprijateľnejšie riešenie.“
Ostrčil sa do výkonného výboru SZTK dostal iba dva mesiace predtým, keď ho zvolili za prezidenta ATJK.
„Zmluvy, ktoré sme s ním podpísali, jedna na milión a druhá na dva milióny, boli štandardné,“ tvrdí Holko. Ani nie o mesiac už však nebol predsedom združenia. Medzi tými, ktorí iniciovali Holkovo odvolanie, figuroval aj Ostrčil. Podľa vedením povereného Mariána Kukumberga, šéfa Konfederácie športových zväzov, „zmluvy boli postavené veľmi tvrdo“.
Za tri milióny dve budovy
Združenie sa zaviazalo, že Ostrčilovi tri milióny vráti do konca septembra 2005 a zaplatí mu údajne v tom čase „bežný úrok“. Okrem toho sa však v jeho prospech zaviazalo založiť aj dve budovy: jednu v Liptovskom Mikuláši a druhú v Žiline.
Prečo až dve, Holko nevedel vysvetliť. Ostrčil tvrdí, že sa čudoval, prečo vôbec: „To treba? pýtal som sa Holka. Niečo tam musíme dať, odvetil mi. Zmluvy som nepripravoval ja, ale združenie – ja som ich len podpísal.“
„O záložnom práve na nehnuteľnosti nebol výkonný výbor informovaný. Ja by som bol určite proti,“ tvrdí jeho člen Pavol Jurčík. Po Ostrčilovi druhý muž asociácie klubov pokladá budovy za „najlepšie, čo máme v okresoch“. Pôvabnú vilu so záhradou na výmere 4536 štvorcových metrov v samom centre Liptovského Mikuláša označuje za „zámoček“ a hodnotu areálu odhaduje na 30 miliónov. Aj trojposchodový objekt v Žiline má podľa neho značnú cenu.
Nesplatený úrok
Do termínu, septembra 2005, združenie úver nesplatilo.
„Uhrádzali sme to, čo bolo najhorúcejšie. Ostrčil to vedel, veď bol jedným z nás. Nenaliehal na rýchle splatenie. Žili sme v tom, že ho peniaze netlačia. Inak by sme hľadali východisko,“ vysvetľuje Kukumberg.
Ostrčil však už v tom čase nebol vlastníkom pohľadávky. V máji 2005 ju odstúpil deblokačnej firme Bonafide.
„Z troch miliónov bolo niečo moje, niečo požičané. Prvé zmluvy sa vzhľadom na hektickosť transakcie urobili na mňa, ale ja som od začiatku žiadal, aby som v tom nefiguroval,“ vysvetľuje Ostrčil. „Doktor Futej z kancelárie, ktorá zabezpečovala právnické služby pre združenie, mi navrhol, že urobíme odkúpenie pohľadávky. Výber firmy aj spísanie zmluvy som nechal naňho. Nemal som dôvod mu nedôverovať.“
Dôsledok: straty budov
Úradujúci šéf SZTK tvrdí, že o odstúpení pohľadávky deblokačnej firme dlho nemal „ani poňatia“, „objavilo sa to až v záverečnej fáze“. Kukumbergove slová potvrdil aj František Laurinec, ďalší podpredseda združenia a prezident Slovenského futbalového zväzu. „Vôbec som nevedel, že sa niečo deje - až keď sa už nič nedalo robiť,“ pridal sa ďalší člen exekutívy Jurčík, hneď však dodal: „Ale chyba sa stala aj na druhej strane, veď Ostrčilov doklad niekto na sekretariáte prevzal, a ten mal vedenie okamžite informovať.“
Keď sa už nedalo nič robiť, písala sa jeseň 2006.
Vtedy sa v katastri ako vlastník vily v Liptovskom Mikuláši už neobjavuje SZTK s ťarchou záložného práva pre Jaroslava Ostrčila, ale ako vlastník istý Tomáš Kedro. Firma Bonafide jednoducho využila to, čo jej umožňovala zmluva s prezidentom ATJK a budovu predala. To isté urobila aj so žilinskou nehnuteľnosťou, akurát že za ňu asi veľa nezinkasovala, lebo je predmetom reštitučného sporu.
Kto je Kedro, nikto zo športových funkcionárov netuší. Kto a akí sú športoví funkcionári, však prezrádza aj táto kauza.
O čo okrem iného prišlo SZTK
Cestovná kancelária Slovakoturist - odpredaj
Športka, a. s., majoritný podiel akcií - v exekúcii
Prvá tatranská, a. s., 50-percentný podiel – odpredaj
Hotel FIS v Štrbskom Plese – v exekúcii
Športový areál FIS v Štrbskom Plese - odpredaj
Športcentrum Bojnice – v exekúcii
V dobrej viere pomôžem, a obráti sa to
proti mne. Nech
to dopadne akokoľvek, odídem. Ale až
keď sa to dorieši.
Jaroslav Ostrčil, prezident ATJK
