BRATISLAVA. Politici z opozičných strán potvrdili, že sa definitívne vzdali myšlienky koalície s HZDS, ktorú sa snažil po voľbách presadiť Mikuláš Dzurinda.
„Oni vlastne iba potvrdili, že tieto úvahy neboli od začiatku myslené realisticky. A to môže do istej miery pomôcť spolupráci týchto troch strán, pretože ak ich to doteraz vo verbálnej rovine rozdeľovalo, dnes už majú jednotný názor,“ myslí o výrokoch politológ Grigorij Mesežnikov.
Analytik je presvedčený, že v opozícii momentálne prevláda realizmus a politici si uvedomujú, že koalícia je dosť súdržná, aby vydržala 4 roky. „Nemyslím si, že budú podnikať proaktívne kroky. Skôr budú sledovať, ako sa to vyvíja,“ povedal o možných snahách „rozleptať“ koalíciu a dohodnúť sa napríklad s HZDS.
„HZDS sa vo vládnej koalícii nachádza v celkom pohodlnej situácii. Takže nejaké signály, ktoré sa vysielali smerom k Mečiarovi, boli skôr vyspúšťaním pokusných balónikov,“ povedal politológ.
Otázkou podľa Mesežnikova zostáva, čo viac ako Smer a SNS by HZDS mohla pravica ponúknuť. Mohlo by ísť hlavne o spoločenské uznanie, ktoré mu táto vláda neposkytuje - to by podľa Mesežnikova pre Mečiarovu stranu mohlo znamenať viac ako mocenské zisky.
„Táto vláda je vnímaná ako vláda minulosti, zatiaľ čo v prípade vytvorenia vlády stredopravých strán s HZDS by tom bola istá forma uznania, ktoré by mohlo vyústiť až do podpory členstva HZDS v Európskej ľudovej strane.“
Opozičné strany sa na včerajšej schôdzke bavili o zahraničnej politike Roberta Fica a poslali mu otvorený list, v ktorom kritizujú jeho stretnutie s kubánskym veľvyslancom aj zamýšľané cesty do Líbye a Venezuely.
Dohodli sa tiež na spoločnom postupe na januárovej schôdzi parlamentu. Na nej sa bude hovoriť aj o návrhu ústavného zákona o ochrane 2. piliera dôchodkového sporenia.
Pravica nepodporí koaličného Pavla Kandráča, ktorý chce byť opäť ombudsmanom. Za šéfa Ústavu pamäti národa zasa podporí Františka Mikloška.
