Ťažko si ju otvoríte v kaviarni, ťažko ju budete mať so sebou v kabelke či v ruksaku. Ak ju chcete preniesť z miesta A na miesto B, odporúčame kúpiť pevný kufor a absolvovať tréning vo fitnesku. Slovenský fotograf Tibor Huszár o sebe tvrdí, že je megaloman. Presne tak.
Stojan bude nabudúce
„Malé knihy robí každý. Ale v kníhkupectve si všimnete veľké knihy,“ hovorí SME fotograf, ktorý vlastní práškovňu kovov, a ktorého viac než divadlo preslávili Mečiarove portréty.
„O divadle sa nedá urobiť malá kniha, divadlo je javisko a chcel som to javisko ukázať,“ vysvetľuje, prečo sú rozmery knihy 38,5 cm X 30,5 cm a váha 6 kg. „Motívom k vzniku knihy bola situácia, keď politici chceli predať SND, čo som považoval za perverzné.“ Okrem toho chce Huszár priniesť svedectvo o tom, aké divadla na Slovensku boli.
Napriek pôsobivosti vzbudzuje kniha niekoľko otázok. Tou prvou je: komu je táto kniha určená? Na to má fotograf odpoveď: inštitúciám a firmám, ktoré ju môžu použiť ako dar alebo na prezentáciu. Tá druhá otázka znie: prečo autor nie je trochu skromnejší a neuberie niečo z počtu strán a teda aj z váhy knihy? So smiechom odpovie, že „je to vlastne úlet a nabudúce dodám aj stolík na knižku“.
Čo to stojí
Objemné knihy nie sú až také výnimočné, najmä ak prezentujú výnimočné dielo. Zaplatíte za ne sloniu sumu, ale doma máte malý poklad. Takúto sakrálnu funkciu však titul Na krídlach večnosti napriek svojmu duchovnému odkazu nespĺňa. Ponúka zábery z predstavení na deviatich slovenských a dvoch rakúskych scénach. Čiernobiele fotografie sú skvelé, cítiť z nich vycibrené oko profesionála a lásku k divadlu. Problém je inde, po chvíli sa čitateľ - divák cíti unavený a dolistovať až na koniec, k päťstej strane, vyžaduje aj trochu sebadisciplíny.
Knihu Na Krídlach večnosti si Tibor Huszár vydal sám, o distribúciu sa stará Slovart. Stála ho tri milióny. Len na porovnanie - posledná kniha Andreja Bána Iné Slovensko má 133 strán, vyšla vďaka finančnej podpore U.S. Steel Košice, Slovartu a Fedora Gála.
Fotografická kniha vyšla v zime 2004 aj Ľubovi Stachovi. Tri eseje (o fotografiách Ľuba Stacha) má 160 strán a jej cena sa pohybuje okolo 800 Sk. Jej výroba stála pol milióna a vyše polovicu financoval Ľubo Stacho, ďalšie peniaze získal od Fuji, ministerstva kultúry a od Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika. „Fotografické knihy sa dnes dobre nepredávajú. Ľudia potrebujú peniaze na mnoho iných vecí,“ tvrdí Stacho.
Biznis a umenie
Huszár má tiež za sebou aj „ľahšie“ a menšie publikácie. Je však presvedčený, že umenie a biznis nie sú také vzdialené, ako sa zdá na prvý pohľad. Vydal 1000 kusov a k tomu 100 kusov v limitovanom náklade v koženej väzbe a na špeciálnom papieri. Sponzorov nehľadal, „lepšie je si vydať knihy sám“.
Samozrejme, v duchu megalomanstva o návratnosti nepochybuje.
