Reči, že Ústavný súd, v ktorom zostali štyria sudcovia z trinástich, bude istý čas pracovať v „krízovom režime“, nie sú len eufemistické, ale aj zavádzajúce. Ústavný súd, ktorý nemá plénum, nie je funkčným súdom. Článok 131 základného zákona štátu jasne hovorí, že o tom najdôležitejšom „Ústavný súd rozhoduje v pléne“. Preto aj jeho expredseda Mazák hovorí, že ak súd nemá sedem sudcov, „nie je funkčný ako celok“.
Aj keby tento stav netrval dlho, odsúdeniahodné je už to, že vôbec vznikol. Je totiž dôsledkom pohŕdavého postoja k Ústavnému súdu.
Symptómov je veľa: počínajúc faktom, že od roku 2004 poslanci „udržiavali“ súd v neúplnom zložení, a končiac skutočnosťou, že za kandidátov na sudcov volia aj osoby, ktorých naozaj jedinou „kvalifikáciou“ je stranícka nominácia.
Za pohŕdanie súdom sa previnilci trestajú odňatím slobody. Za poslanecké pohŕdanie Ústavným súdom sú trestaní občania. Nemajú taký orgán ochrany ústavnosti, na aký majú podľa ústavy nárok.
