Dominik Hrbatý si pred odletom z Melbournu povzdychol: „Netajme to - náš mužský tenis očividne upadá. Kde sú tie časy, keď sme tu boli traja-štyria na Australian Open, keď tu boli novinári a písalo sa dosť aj o tenise, nielen o futbale a hokeji.“
Dominátor uhral tri kolá. „Nemám obavy o sezónu, ruka drží, bojujem ďalej. Akurát mi je ľúto, že nás nie je viac.“
Hrbatý je nezmar, ktorý nikdy nedá kožu lacno. „Našim mladým chýbajú skúsenosti, nemá im ich kto odovzdávať,“ povedal. „Nie je normálne, že zo silnej, ešte federálnej generácie Mečíř, Vajda, Stankovič nikto nepracuje so slovenskými hráčmi. Miloš je iba daviscupovým kapitánom, Maroš má srbského zverenca a ani Braňo sa priamo nevenuje talentom. Karol Kučera i ja sme mali šťastie, že nám poznatky odovzdávali najlepší - Karolovi Mečíř a mne Vajda,“ hovorí Hrbatý, hoci nechce tvrdiť, že doma nemáme dobrých trénerov.
„Klobúk dolu pred ich statočnou prácou. Ale je rozdiel, ak bol niekto vo svetovej stovke ATP a iný nikdy nestál na veľkom grandslamovom dvorci za stavu 4:4 v piatom sete. Neviem, kde je chyba. Možno je to nedostatok financií, možno vzťahové problémy, alebo niečo chýba v koncepcii slovenského tenisu. Len bývalí profesionálni hráči môžu dať zverencom najlepšie videnie a pocit zo svetových dvorcov. Práve v juniorskom veku 16-17 rokov je ten najdôležitejší čas.“
Hrbatý by po skončení kariéry svoje skúsenosti rád posunul ďalej a pomohol slovenskému tenisu. „Možno si vezmem nejakú skupinku 2-3 hráčov, možno sa dáme dokopy s Kučerom a niečo vymyslíme, ale bola by škoda, keby som svoje roky špičkového tenisu nikomu nevenoval. Myslím, že peniaze na Slovensku by sa našli, aj ľudia, treba len guráž zariskovať, vôľu tvrdo pracovať a trpezlivo skúšať.“
Autor: buč
