Štyria kľúčoví výrobcovia elektriny v Nemecku - koncerny EON, RWE, EnBW a Vattenfall - ovládajú spolu 90 percent tamojšieho trhu. Podľa štúdie profesora Christiana von Hirschhausena z univerzity v Drážďanoch sú mimoriadne náchylní na zneužívanie svojho dominantného postavenia.
K nemu dochádza predovšetkým dvoma spôsobmi. Počas veľkého dopytu po elektrickej energii, uprednostňujú prevádzku elektrární s vysokými výrobnými nákladmi a utlmujú chod elektrární s nízkymi výrobnými nákladmi. Takto dosiahnu, že na energetickej burze nadmerne rastie veľkoobchodná cena elektriny. Takýmto spôsobom sa zmanipulované ceny podľa štúdie pohybujú nad cenami, ku ktorým by došlo v prípade plnej konkurencie a trhového vyťažovania elektrární.
Druhým zdrojom zneužívania moci nemeckých energetických oligopolov sú certifikáty na emisiu skleníkových plynov. Koncerny totiž podľa analýzy Hirschhausena premietajú zvýšenú cenu certifikátov ihneď a v plnej miere do ceny elektrickej energie, zatiaľ čo pokles ceny certifikátov prenášajú oneskorene a nie v plnej výške. Týmto dosahujú dodatočné zisky, ku ktorým by nedochádzalo, keby sa nachádzali v normálnom konkurenčnom prostredí.
Východiskom z núdze je podľa štúdie obmedzenie dlhodobých dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ako aj silnejšie zasahovanie príslušných orgánov do energetického sektora s cieľom umožniť v Nemecku a celej EÚ konkurenčné prostredie. Profesor Hirschhausen sa takisto zasadzuje za vyčlenenie rozvodových sietí a tým oddelenie výroby energie od jej distribúcie, čo sa dosiahlo na Slovensku. V prípade plnej konkurencie by mohla cena elektriny klesnúť približne o tretinu.
