Začína sa to pri banalite, akou je folklór. Prečo by sa mne mal páčiť slovenský folklór viac ako povedzme grécky či fínsky? Nemám pocit, že by sa vo mne tento folklór odrážal, košeľu nosím v nohaviciach a nie na pol pupku, rukávnice ma tiež nechytajú. Nechcem tým povedať, že je slovenský folklór zlý alebo že by sme ho nemali uchovávať, len nevidím dôvod, prečo by som ho mal ako Slovák nekriticky uprednostňovať.
Alebo slovenská literatúra. V rámci hodín literatúry sa polrok preberal výber zo svetovej (vrátane českej) a druhý polrok slovenská. Nie je to do očí bijúca nerovnosť? Je zrejmé, že v absolútnych číslach bude tej kvalitnej literatúry oveľa viac medzi svetovou ako slovenskou. Preto nerozumiem, prečo som sa ako stredoškolák dostával aj k literatúre, ktorej kvalita zas až taká vysoká nebola. A pritom haldy kvalitnejšej literatúry zostali ležať ladom.
peterivanic.blog.sme.sk
