Viac než šesť a pol milióna Srbov môže zajtra rozhodnúť o budúcnosti svojej krajiny. Víkendové parlamentné voľby hodnotia pozorovatelia ako najdôležitejšie od pádu režimu Slobodana Miloševiča pred šiestimi rokmi.
Predurčia, či sa krajina vráti k nacionalistickej minulosti, ktorú symbolizoval minulý rok zosnulý Miloševič, alebo sa budú orientovať viac na Európsku úniu a jej hodnoty.
Radikálivs. umiernení
Podľa prieskumov verejnej mienky rozhodujúci súboj prebehne medzi nacionalistickou Radikálnou stranou a umiernenou Demokratickou stranou. Premiér Vojislav Koštunica je až tretí, ale on rozhodne o smerovaní vlády. Pragmatický politik s populistickou nacionalistickou rétorikou si nechal dvere otvorené – aj smerom k radikálom. Nevylúčil, že by vládu zostavil aj s nimi. „O koaličných rokovaniach hovorme po voľbách," citovalo ho belehradské rádio B92.
Vzhľadom na to, že strany sú veľmi odlišné, dajú sa očakávať ťažké, niekoľkotýždňové rokovania.
Nebolo to o Kosove
Medzinárodné spoločenstvo pre zajtrajšie predčasné voľby oddialilo plánované rozhodnutie o budúcom statuse Kosova. Uľahčili tak situáciu prozápadnejším stranám, ktoré sa teraz neodvažujú priznať, že strata Kosova je veľmi reálna. Juhosrbská provincia pod správou OSN smeruje k nezávislosti. Srbskí politici s výnimkou nevýznamných liberálov to nechcú pripustiť a voličov ubezpečujú, že o historickú kolísku krajiny neprídu.
Kosovo, o ktorom sa aj tak rozhodne v Bezpečnostnej rade OSN, však nebolo ústrednou témou kampane. Srbov viac trápi zlá sociálna situácia a medzinárodná izolácia než osud provincie, ktorá od roku 1999 funguje nezávisle.
Väčšina si želá, aby sa z posledného štátu, ktorý zostal z Juhoslávie, stala rešpektovaná prosperujúca krajina.
Plané sľuby
Žarko Milovanovič bol jeden z tých, ktorý Koštunicovi v roku 2000 verili a zapojil sa do demonštrácií, ktoré zvrhli autokratického prezidenta Miloševiča. O šesť rokov po zmene však Milovanovič pociťuje podľa agentúry Reuters, podobne ako mnoho ďalších Srbov, obrovské sklamanie.
„Očakával som oveľa lepší životný štandard. Od roku 2000 som ani nebol na dovolenke,“ povedal Milovanovič. Pracuje v najväčšej srbskej bani na hnedé uhlie Kolubara. V prepočte nezarába ani 18-tisíc korún mesačne. Politici, ktorí nastúpili po Miloševičovi, pritom oslavovali baníkov ako hrdinov, pripomína agentúra.
Až tridsať percent Srbov vystačí s mesačnými príjmami len s vypätím všetkých síl. Všetky strany sľubovali lepšiu životnú úroveň a nové pracovné miesta. Podľa týchto sľubov budú Srbi rozhodovať.
Kosovo? Rozhodnú silnejší
PRIŠTINA. Rétorika a realita majú v Kosove k sebe asi tak ďaleko ako dva zostávajúce zuby v ústach Vojislava Joviča.
Srbské politické strany zápoliace o víťazstvo vo voľbách uistili Joviča a ďalších stotisíc Srbov, ktorí ešte zostávajú v provincii, že sa nemusia báť snáh albánskej dvojmiliónovej väčšiny v Kosove o nezávislosť.
Premiér Koštunica vyhlásil, že Rusko i medzinárodné právo sú na srbskej strane. Ale Joviča nepresvedčil.
„Nikto tam nemôže zaistiť nezávislosť,“ hovorí Jovič. Žije vo vyprázdnenej srbskej enkláve Svinjare, ktorú počas nepokojov v roku 2004 zrovnali albánske milície. „O tom rozhodnú silnejší než my.“
Srbsko stratilo kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď NATO bombardovalo Juhosláviu, aby zabránilo srbskému vraždeniu kosovských Albáncov. Západ je naklonený nezávislosti, Srbsko verí na ruské veto v Bezpečnostnej rade. Jovič sa smeje, že rozhodne niekto iný než Spojené štáty a vyťahuje sprisahanecké teórie, ktoré v mnohých Srboch živia averziu k Západu. Odtrhnutie Kosova vidí len ako poslednú kapitolu v operácii, ktorá má Srbsko zraziť na kolená. Nech nedeľné voľby vyhrá ktokoľvek.
(reuters, čtk)
