Pred rokom chodil po mieste havárie lietadla v tme, v snehových závejoch tri hodiny dookola pomedzi obete a hľadal, či nie je niekto nažive. Ešte predtým ošetril jediného zachráneného, Martina Farkaša. Keď sa nadránom vracal dolu, stretával sanitky, ktoré do kopca nevyšli, hasičov, televízne štáby v semišových topánkach.
Ladislav Šimák, šéflekár Leteckej záchrannej služby Air Transport Europe bol prvý a do rána spolu s Košičanmi aj jediný zdravotník, ktorý sa vlani po nehode dostal k troskám lietadla v kopci Borsó nad maďarskou dedinou Hejce. Lietadlo An-24 viezlo z Kosova vojakov, ktorí sa vracali po polroku z misie KFOR. Po náraze do kopca zahynulo 42 ľudí, prežil jeden.
Obhorené telá
Išlo o najväčšiu leteckú haváriu v novodobej histórii Slovenska. Podľa záverov vyšetrovania nezlyhala technika, ale ľudský faktor. Posádka stratila výškovú orientáciu, nemala nastavenú signalizáciu nebezpečnej výšky na stanovenú hodnotu. Zamerala sa na osvetlené letisko v diaľke a klesala rýchlejšie, ako mala. Lietadlo narazilo do kopca Borsó.
„Bol to zvláštny zásah. Určite na to do smrti nezabudnem,“ hovorí Šimák. „Zahynul mi tam kamarát, doktor Háber. Keď som bol hore, našťastie som nevedel, že je medzi nimi. Ale asi by som ho aj tak nespoznal, telá boli zdeformované, obhorené.“
Našiel ich vrtuľník
V deň nehody práve neslúžil v leteckej záchranke, ale v pozemnej v Košiciach.
„Dlho neboli žiadne informácie. Keď som počul prvé hlásenie o leteckom nešťastí, nevedel som, či to nie je náš vrtuľník, ktorý sa práve vracal z Bratislavy. Volal som do vrtuľníka. Bol v poriadku, akurát letel pred Košicami. Povedal som, nech sa prihlásia veži, lebo máme nahlásené letecké nešťastie. Veža odklonila vrtuľník k miestu nešťastia. O niekoľko minút ho našiel, dali nám informáciu. Zobral som záchranárov, štyri sanitky a išli sme tam z Košíc,“ hovorí Šimák.
V závejoch
Šimákova terénna sanitka sa na kopec Borsó k nehode nedostala. Vyšla však najvyššie, maďarské zostali dolu. Šimák stretol asi štyri kilometre od nehody maďarských pohraničníkov v terénnom aute, ktoré sa po zvážniciach v závejoch k troskám dostalo. Pohraničnícii dolu viezli na zadnom sedadle Martina Farkaša. Bol doudieraný, ubolený, krvavý, po otrase mozgu, odpovedal veľmi krátko.
„Bol som prvý človek, ktorému rozumel. Pohraničníci boli Maďari, on po maďarsky nevedel. Rýchlo som ho vyšetril. Bola tma, zima, musel byť na tom dosť zle aj psychicky. Hovoril, že hore ešte počul nejaké hlasy,“ hovorí Šimák.
Farkaša odovzdali maďarským lekárom a Šimák poprosil Maďarov, aby ho vyviezli na miesto nehody. „Hľadal som známky života. Bola zima, všade okolo známky strašného násilia po páde lietadla. Nepočul som nijaké hlasy,“ hovorí.
Hore bol asi štyri hodiny a žiadny lekársky záchranár tam dovtedy neprišiel. Nadránom išli Šimákovci dole. Stretali plno áut, hasičov, vojakov.
Nedalo sa zabudnúť
„Dodnes sa k tomu vraciam, ale musím sa vedieť s podobnými udalosťami vyrovnať. Inak by som nemohol robiť prácu, ktorú robím. Ale nebola to zábava, musel som o zásahu napísať, volal ma vojenský prokurátor, príbuzní. Nedalo sa na to hneď úplne zabudnúť,“ hovorí Šimák.
Čo sa stalo
zahynulo 8 členov posádky a 34 cestujúcich
33 boli vojaci a 1 štátny zamestnanec ministerstva
vracali sa z misie KFOR v Kosove
pristáť mali v Košiciach
prežil jeden vojak
škodu na lietadle predbežne odhadovali na takmer 66 miliónov korún
 V lietadle zahynulo 8 členov posádky a 34 cestujúcich. Vracali sa z Kosova. FOTO – TASR |
