Dobroslava Medvecová
Podľa štatistík zvýšený alebo vysoký krvný tlak má každý druhý muž a každá tretia žena na Slovensku. Až 56 percent Slovákov trpí následkom hypertenzie nejakým ochorením, no mnohí o tom ani nevedia. Ochorenie má často dlhú dobu bezpríznakový priebeh, pacienta nič nebolí, dokonca
v prvých štádiách sa môže cítiť výkonnejší, viac stíha. Preto sa ochoreniu hovorí aj tichý zabijak.
Hypertenzia likviduje aj srdce
"Srdce je dutý orgán, ktorý vypu-dzuje krv do celého organizmu. Na to, aby krv prešla až do najvzdialenejších vlásočníc napríklad na prstoch dolných končatín a dokázala sa aj späť vrátiť, musí prúdiť pod určitým tlakom. Ideálny tlak je 120/80. Systolický tlak, laicky nazvaný horný, je ten, pod ktorým srdce vyvrhne krv do tela. Tzv. dolný čiže diastolický tlak zostáva
v cievach po srdcovom sťahu, keď srdce relaxuje a nasáva ďalšiu krv. Srdce tento úkon urobí približne 70-krát za minútu, a za jeden deň absolvuje dokonca viac ako stotisíc sťahov či úderov, preto musí byť stále dobre vyživované okysličenou krvou," hovorí MUDr. Tomáš Petrovič z V. Internej kliniky LFUK v Bratislave. "Ak sa cievy z rôznych príčin narušia a zúžia, ich prietok sa zmenšuje a do cieľového orgánu, najčastejšie srdca, mozgu, obličiek či dolných končatín, nemôže pritekať dostatok krvi. Vzniká tak ischémia alebo nedokrvenie, čo môže pacientovi spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti najmä z nedostatku kyslíka v postihnutom orgáne. Pacient môže mať anginu pectoris alebo mu hrozí cievna mozgová príhoda, zmeny v tepnách môžu zapríčiniť bolesti v nohe a prípadne končiť amputáciou. Ak je však tlak krvi akútne výrazne zvýšený, čomu hovoríme hypertenzná kríza, vtedy sa treba opačne obávať krvácania najmä do mozgu. Pacientovi však môže aj zlyhať srdce ako pumpa, pľúca mu ľudovo zaleje voda, alebo situácia vyústi do srdcového infarktu či akútneho obličkového zlyhania."
Dôležité je pravidelné meranie
Krvný tlak sa môže zvýšiť pri strese alebo telesnej námahe. Ale keď pacientovi opakovane namerajú vysoký krvný tlak v kľude, za štandardných podmienok a štandardným prístrojom, je to už diagnóza. Podľa internistu: "Hypertenzia môže byť primárna a sekundárna. Primárna je vlastne ochorenie krvného tlaku bez inej zjavnej príčiny. Pri sekundárnej hypertenzii má pacient iné ochorenie, ktorého jedným z prejavov je vysoký krvný tlak (rôzne endokrinologické, obličkové
a niektoré cievne ochorenia). Hypertenzia je civilizačné ochorenie ľudí hlavne v strednom a vyššom veku. V nižších vekových kategó-riách sa vyskytuje zriedkavejšie."
Vedieť, aký máme krvný tlak, je veľmi dôležité. Vysoký totiž poško-dzuje cievy a narúša funkciu v ktoromkoľvek orgáne ľudského tela. Do určitej miery platí, že čím je tlak nižší, tým človek dlhšie žije.
A keďže hypertenzia za normálnych okolností nevyvoláva žiadne ťažkosti, polovica pacientov často o nej nevie. Treba si preto dať zmerať tlak pri každej návšteve u praktického lekára alebo mať tlakomer doma.
Celoživotní pacienti
Najväčšou záťažou pre organizmus je neliečený chronický vysoký krvný tlak. "Najčastejšie sa prejaví ochorením srdca formou akútnych príhod (infarkt myokardu, nestabilná angina pectoris), ale aj mozgu (náhla cievna mozgová príhoda, trombóza mozgových ciev či krvácanie do mozgu). Hypertenzia môže spôsobiť aj vážne komplikácie poškodením obličkových funkcií a môže vyvolať ochorenie periférnych artérií dolných končatín.
Liečba vysokého krvného tlaku je dlhodobá, pacient sa spravidla musí liečiť celý život. Drvivá väčšina ľudí má pri správnej liečbe fyziologické rozpätie hodnôt tlaku v norme, čím sa vyvarujú možných komplikácií v budúcnosti. Keď pacient správnu životosprávu skutočne dodržiava, pri adekvátnej liečbe môže viesť plnohodnotný život.
