Tento významný rizikový faktor má dve zložky: "zlý" cholesterol, ktorý sa usadzuje na stenách tepien a ciev, a "dobrý", ktorý napomáha znižovať hladinu zlého. Sú ako Kain a Ábel, ktorí v štýle legendárnych bratov bojujú o prevahu dobrých či zlých vplyvov na náš organizmus.

Hrozí infarkt i mozgová príhoda

Žiť bez cholesterolu sa však nedá, pretože je základným materiálom pre niektoré hormóny, tvorbu vitamínu D i súčasťou žlčových kyselín, potrebných na vstrebávanie tukov

z čriev. Ani naša pečeň by bez neho dobre nefungovala. Potravinami dodávame telu asi tretinu cholesterolu, väčšiu časť si samo "vyrába" v pečeni a v tráviacom ústrojenstve. Náš organizmus potrebuje rovnako zlý aj dobrý cholesterol. Ten "zlý" pôsobí v našich bunkách ako pohonná látka, ak ho je však priveľa, začne sa počas "transportu" ukladať na stenách ciev a tepien, upcháva ich, čo vedie k arterioskleróze a zvyšuje riziko infarktu, náhlej mozgovej príhody a iných závažných ochorení. Ak sa k tomu pridá fajčenie, nadváha, cukrovka, vysoký krvný tlak, dedičná dispozícia, riziko predčasného úmrtia alebo vážneho poškodenia zdravia s následnou invaliditou rapídne stúpa. "Dobrý" cholesterol pôsobí ako čistič či metla a zbavuje tepny nadbytočného cholesterolu. Pri sledovaní optimálnej hladiny cholesterolu v krvi (u dospelého človeka by nemala presiahnuť hodnotu 5,2 mmol/l) treba tiež zistiť pomer "dobrého" (HDL) a "zlého" (LDL) cholesterolu. Ak máme hladinu LDL najmenej 1,2 mmol/l a hladina HDL nepresahuje 3 mmol/l, môžeme byť spokojní. hladina zlého LDL cholesterolu by nemala presiahnuť 3,4 mmol/l a hladina dobrého HDL cholesterolu by nemala klesnúť pod hodnotu 1,0 mmol/l.

Dôležitá je aj hladina triglyceridov a tá nemala by byť vyššia ako 2,2 mmol/l.

I keď sa cítime celkom fit, mali by sme aspoň raz za dva roky absolvovať tieto krvné vyšetrenia. Preventívne lekárske prehliadky, ktoré nám zdravotná poisťovňa hradí, však na vlastnú škodu nevyužívame dostatočne.

Dve tretiny vysokorizikových

Najčastejšie zomierame na srdcovocievne ochorenia (55 percent), za nimi nasledujú respiračné ochorenia a rakovina. Často zbytočne. Jedna zo šancí, ako spoznať limity svojho tela a vzdorovať chorobným nástrahám, je návšteva zdravotných poradní.

Máme ich v 37 mestách, aj keď, žiaľ, viaceré nie sú dostatočne materiálne ani personálne vybavené. Napriek známemu faktu, že investovať do prevencie je aj pre spoločnosť oveľa ekonomickejšie. Za desať rokov tieto poradne navštívilo vyše 100 000 ľudí, najviac vo veku 45 - 54 rokov.

"Optimálne by bolo, keby to boli najmä mladí ľudia vo veku 20 - 25 rokov, ktorí sa osamostatňujú, zbavujú sa často zlých rodičovských návykov a vytvárajú si vlastný životný štýl," hovorí MUDr. Zora Gerová, vedúca lekárka Poradenského centra zdravia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. "Pri vyhodnocovaní krvného tlaku, cholesterolu, hmotnosti a fajčenia sme zistili, že len 13 percent Bratislavčanov bolo "čistých". Jeden rizikový faktor malo 21 percent klientov, dva rizikové faktory, čo sa už považuje za vysokorizikový stav, malo 30 percent, rovnaký počet malo tri rizikové faktory a 6 percent ľudí malo dokonca všetky štyri rizikové faktory. Potešujúce je, že väčšina neprišla len raz zo zvedavosti, ale začali spolupracovať a sledované hodnoty sa im zlepšili, dokonca si ich potom aj udržali."

Krátky opasok, dlhý život

Čo teda robiť, aby sme zostali zdraví alebo aby sme si Kaina a Ábela v našom tele udobrili? Všeobecné odporúčania sú dobre známe.

Zdravšie, menej a častejšie jesť a pravidelne sa hýbať. Dokonale platí úslovie: kratší opasok, dlhší život.

Varovným signálom by pre nás mala byť nielen ručička na osobnej váhe pohybujúca sa smerom nahor, ale aj pribúdajúce centimetre na našom drieku. Tam ukladaný tuk je obzvlášť nebezpečný.

A kedy máme vlastne šancu udržať si hladinu cholesterolu v našej krvi na dobrej úrovni? Stačí denne zjesť pár jabĺk alebo tristo gramov surového zeleninového šalátu, dožičiť si viac strukovín, zvlášť sóje, svižným krokom sa pol hodiny prechádzať, neholdovať mastným jedlám a údeninám, nemaškrtiť sladkosti, nefajčiť a zriecť sa alkoholických nápojov a sladených džúsov.

K ideálnym hodnotám cholesterolu v krvi nám pomôže aj čerstvá či mrazená zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, šošovica, sója, pohánka, kyslomliečne výrobky s hodnotou tuku 1,5 - 2 percentá, bryndza, chudé mäso, najmä kuracie bez kože, jahňacie, z rýb najmä šproty a slede, olivový olej pridávaný s mierou do hotového jedla, tekvicové jadierka i vlašské orechy.

Zlý cholesterol zvyšujú jedlá s vysokým obsahom živočíšneho tuku, vyprážané hranolčeky a iné "delikatesy" rýchleho občerstvenia, zákusky, kokosový olej a fritovacie oleje, margaríny a stužené tuky.

Jedlá treba pripravovať najmä varením a dusením. Ak si občas chceme dopriať vyprážané, použime radšej bravčovú masť. Odborníci na výživu tvrdia, že zdravšie je tiež menšie množstvo pravej šľahačky a masla, ako sú ich náhrady. Rehabilitované je vajíčko, žĺtok síce obsahuje cholesterol, ale tiež lecitín a malé množstvo ochranných látok - priemerne jedno denne je preto prípustné.