BRATISLAVA. Hoci rezorty každoročne pýtajú od ministerstva financií desiatky miliárd korún navyše, napokon nedokážu minúť ani to, čo dostanú. Do ďalších rokov presúvajú miliardy. Najviac rezorty dopravy, pôdohospodárstva, výstavby a hospodárstva.

Vlani chceli ministri od šéfa rezortu financií Jána Počiatka vyše sto miliárd korún, hoci k dispozícii boli zhruba iba tri miliardy. Na konci roka však podľa informácií SME rezorty presúvajú do ďalšieho roka viac ako 16 miliárd korún. Predvlani to bolo asi 12 miliárd.

Lídrom je doprava

Najviac peňazí presunulo ministerstvo dopravy, takmer tri miliardy korún. „Príčiny nevyužitia financií sú v nedostatočnej príprave a následnom omeškaní realizácie projektov,“ povedal hovorca ministerstva Marián Jánošík. Ide najmä o peniaze na diaľnice a rýchlostné cesty. Brzdou pre rozbehnutie projektov môže byť napríklad aj majetkovoprávne vyrovnanie, alebo získavanie stavebného povolenia.

Ministerstvo pôdohospodárstva vlani nestihlo minúť takmer dve a pol miliardy korún. Presunulo ich do tohto roka. „Ide o prostriedky na spolufinancovania k peniazom z únie na rozvoj vidieka, sektorový operačný program, priame platby a trhovo orientované výdavky,“ povedala hovorkyňa rezortu Magdaléna Fajtová. Peniaze presúvajú aj preto, že „pravidlá financovania EÚ umožňujú financovanie projektov aj počas dvoch nasledujú­cich rokov“.

Štát zlyháva pri riadení investícií

Podľa analytika MESA 10 Jána Marušinca je za presunmi peňazí na prelome rokov okrem iného aj slabá schopnosť štátu riadiť investičné projekty a ministerstiev čerpať peniaze. „Neexistuje jednotný program verejných investícií, ktorý by zhrnul potreby a dostupné zdroje a určil priority,“ povedal Marušinec. Aj preto sa niektoré investície zbytočne naťahujú a tým aj predražujú. „Niektoré stavby sa začnú s tým, že keď už sú rozostavané, peniaze sa nejako nájdu.“ Príkladom je nová budova Slovenského národného divadla.

Sú však aj objektívne dôvody na presúvanie peňazí. „To, koľko majú kapitálových výdavkov na nové alebo rozbehnuté akcie, sa rezorty definitívne dozvedia až po schválení a rozpísaní rozpočtu v januári,“ povedal Marušinec. Až potom sa zač­nú pripravovať konkrétne projekty, dokumentácia, podpisovať zmluvy. Práce sa väčšinou rozbiehajú až v lete. „Úhrady za ne sa uskutočňujú koncom roka alebo neskôr.“

Podľa Marušinca by bolo dobré, keby údaje o presunoch mali poslanci ešte pred definitívnym schválením štátneho rozpočtu. „Vedeli by lepšie, kde majú pridať a kde ubrať.“ Nemyslí si však, že by to malo byť súčasťou zákona o štátnom rozpočte. „

Presuny peňazí

Bežné výdavky, ktoré ministerstvá nestihli minúť do konca decembra, majú k dispozícii do konca marca nasledujúceho roka. Ak ich dovtedy nestihnú minúť, musia ich vrátiť.

Kapitálové výdavky môžu rezorty voľne prenášať do nasledujúcich rokov, až kým nedokončia investíciu. Ministerstvu financií musia do 20. novembra oznámiť, koľko chcú presunúť, aby to mohol viazať v rozpočte. Presuny eurofondov a peňazí na ich spolufinancovanie sa nahlasujú do 15. decembra.

Koľko peňazí presunuli rezorty do tohto roka