PRAHA -
„Dúfam, že nikto mi nezazlieva, keď poviem, že Liberec je po stránke futbalového fungovania o kus ďalej ako Ružomberok,“ vraví rodák z obce Hlavnica pri Opave. „Beriem to ako posun vpred. Liberec je po Hlavnici, kde som sa narodil, mojím druhým domovom. Nejde iba o pokračovanie v kariére. Majiteľ Slovana Ludvík Karel mi povedal, že ma nekupuje iba ako futbalistu. Hovorí o investícii do budúcna v manažérskej pozícii. Vyštudoval som manažment, marketing, futbal na ekonomickej fakulte Vysokej školy banskej v Ostrave. To by mohla byť vhodná kombinácia do budúcna.“
V Liberci hral tri a pol roka a získal aj titul. Potom odišiel do Synotu Staré Město. Po dvoch sezónach prešiel v auguste 2005 do Ružomberka. „Keď som opúšťal Liberec, cítil som potrebu zmeny,“ vysvetľuje niekdajší odchod zo severu Čiech. „Potom som si často kládol otázku, prečo som to urobil. S odstupom času si myslím, že to muselo prísť. Nazbieral som skúsenosti a trošku si rozšíril obzor.“
Na ružomberskú poldruharočnú epizódu má len tie najlepšie spomienky. „Zažil som tu fantastický rok,“ vraví. „Asi nikto nečakal, že dosiahneme double. Posledný polrok však hodnotím s rozpakmi, hoci v jeseni sme zažili to, čo Ružomberok nikdy, predkolá Ligy majstrov. Túto etapu beriem pozitívne. Fanúšikom som vďačný za prijatie. Mal som tu veľa kamarátov.“
Janovi sa v Ružomberku páčilo. Manželke Vladimíre asi nie. „Nezakrývam, som skôr typ pokojnejšieho človeka, nepotrebujem ruch veľkomesta,“ poznamenáva. „Oslovili ma tu aj parádne hubárske revíry. Rodine však trochu chýbali možnosti kultúrneho vyžitia.“
