NITRA. Bezdomovec Alexander Kováč (61) žije v uliciach Nitry a vraj ho volajú slovenský Baudelaire. Vyšla mu paperbacková zbierka poézie Hudba metafor. Na jej prednej strane je napísané, že vznikla vo valašskom šenku.
Beatnickú poéziu písal už dávno, keď robil majstra odborného výcviku. „Stratil som zamestnanie, ktoré som vykonával 27 rokov. Bez peňazí boli doma problémy. Tak som si zbalil svoje veci a zostal som na ulici,“ povedal Kováč. K poézii sa vrátil, ulica mu poskytovala na básne nové zážitky. Bolo ich toľko, že z nich zostavil zbierku. Zadarmo mu ju vytlačila tlačiareň Effeta, spoločenstvo svätého Františka Salezského, ktoré je chránenou dielňou.
Predával Nota bene, často pred univerzitou. Zoznámil sa tam so študentkou výtvarnej výchovy, ktorá mu knižku ilustrovala. Oslovil ďalších študentov, či nepoznajú odborníka na poéziu. Tak sa stretol s literárnym kritikom, básnikom a pedagógom z Katedry slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa Igorom Hochelom.
„Poézia Alexandra Kováča má ducha. Oživuje tému ulice, píše o tom, čím žije. Niektoré verše sú kvalitné, iné sentimentálne. Na niektorých veršoch vidieť, že autor má talent, na iných, že je básnickým samorastom,“ hovorí kritik.
„Vy ľudia, ktorí na to máte, neklopte oči na ľudí, čo sa ráno, cez deň, v noci plazia tým smutným mestom, radšej im pomôžte snáď radou či gestom, veď sami neviete, jak skončíte,“ prečítal zo svoje básne Spoveď bezdomovca.
Básnik miluje ulicu a samotu tak, že odmieta prespávať v útulkoch pre bezdomovcov.
Na teplé polievky občas chodí do charitatívno-sociálneho centra nitrianskej diecéznej charity. Využije tam aj ponuku šatstva a možnosť osobnej hygieny. V charite uvažujú, že mu vybavia miesto v domove dôchodcov, ak oň bude mať záujem.
