Jedno z nich sa týka tvaru básnikovho orlieho nosa.
V rámci multidisciplinárneho projektu vedci zistili, že Dante mal zrejme zakrivený nos, bol však skôr zavalitý ako špicatý, akoby zdeformovaný úderom.
"Každý máme o Dantem nejakú predstavu. No ak je pravda, čo sme zistili, jeho tvár vyzerala inak," povedal profesor Giorgio Gruppioni, antropológ z univerzity v Ravenne, kde je básnik pochovaný. Podľa neho Dante vyzeral skôr ako bežný človek z ulice.
Doterajšie podoby tváre alebo siluety autora Božskej komédie, významného diela ranej renesancie, sú sprostredkované inými umelcami. Väčšina vznikla po básnikovej smrti v roku 1321 a odráža predstavy maliarov, ako mohol Dante vyzerať.
Existuje aj niekoľko Danteho údajných "posmrtných masiek", ale historici sa domnievajú, že vznikli až po jeho smrti. "Zo žiadnej ľudskej tváre nemôže existovať 30 posmrtných masiek," povedal Gruppioni.
Jeho tím rekonštruoval básnikovu tvár na základe práce profesora Fabia Frassetta, ktorý v roku 1921 vybral Danteho pozostatky z krypty, zmeral ich a tajne zhotovil sadrový odliatok lebky. Čeľustnú kosť však museli vedci vytvoriiť nanovo, pretože pôvodná sa nezachovala, keďže hrobku pravdepodobne otvorili už v 19. storočí.
Danteho kosti ukrývali mnísi z Ravenny v rokoch 1509-1865, pretože sa obávali, že by ich mohol ukradnúť niekto z jeho rodného mesta Florencia.
