už v základnej časti, so Slovanom vypadol vo štvrťfinále a s Nitrou vo finále play off slovenskej extraligy. Jaško nie je zlý, no zatiaľ ani úžasný tréner. Zvolen doviedol dvakrát do finále.Ale vždy ťažil z tvrdej letnej prípravy a dlhodobo budovaného herného konceptu.
Spomínanú minulú sezónu však zlyhal v koučingu a najmä v schopnosti mobilizácie v troch kluboch. Nebolo slušné ponúknuť mu, ani prijať reprezentáciu.
Na vzťahovú zložitosť a koučing zmesi zámorských návykov s drvivou menšinou hráčov zo slovenských klubov Jaško nemal potrebnú kapacitu skúseností. Pre trénera je najhorším vysvedčením, keď nedostane z mužstva to najlepšie, čo v ňom je. Jaškovi sa podľa očitých svedkov vo Švédsku to stalo, ale zlizol si aj daň z minulých rokov, keď sa dvadsiatka ako-tak pretĺkla, i keď herne upadala. Jaško i jeho predchodcovia ťahali do nominácie mačky vo vreci. Všeobecne hráčom najviac chýbali herné skúsenosti, rozohranosť, o zohratosti ani nehovoriac.
Okrem toho sa viacerí odborníci čudovali, načo sa trepali naši do Švédska už 19. decembra, keď prvý zápas hrali až 27. Namiesto toho si mohli zahrať dva prípravné zápasy a stihnúť aj vianočného kapra doma. To však zrejme nebolo podstatné i keď hokejové skúsenosti hovoria, že za tri týždne v jednom hoteli vysoko rastie pravdepodobnosť lezenia si na nervy.
Dvadsiatka pykala za ignoranstvo všetkých funkcionárov slovenského hokeja. Od majstra až po posledný klub. Všetci o priorite mládeže hovoria, ale keď sa súťaž začne, všetci prepínajú na logiku bodov. A mladí sedia. Aj v tejto sezóne, keď nikomu nehrozí, že z extraligy vypadne. A zrazu takmer vypadla reprezentačná dvadsiatka. Inak by sa najskôr opäť nič nedialo. VOJTECH JURKOVIČ
