Prečerpávacia stanica ropovodu Družba v Budkovciach, prvá na východnom Slovensku, ktorou vlani pretieklo denne priemerne 30-tisíc ton ruskej ropy, včera vyzerala ľudoprázdna. Na parkovisku pred administratívnou budovou stáli autá, miesta vyhradené pre vozidlá ruského a ukrajinského zastupiteľstva boli prázdne.
"Informácie vám poskytnú na sekretariáte generálneho riaditeľa Transpetrolu v Bratislave," hovoril šéf stanice. Na sekretariáte povedali, že vstup môže vybaviť len agentúra Interel. "Žiadosť treba podať písomne, tri dni vopred," povedala PR manažérka Slávka Pirčová. Na poznámku, že pred troma dňami nikto nevedel, že ropa prestane tiecť, neodpovedala.
Dvom mužom na bicykloch, ktorí vychádzali z firmy, nebolo do reči. "Čo by sme robili? Normálnu údržbu. Nikto nesedel s nohami na stole," rozrečnil sa ten mladší. "Nie je to prvý ani poslednýkrát, čo sme nasucho. Pred podpísaním zmluvy s Ruskom o dodávke ropy je vždy pauza." Kolega ho už ťahal preč. Po rozbitej ceste mierili do dediny.
"Družba vyschla. Najvyšší čas, aby ropovod premenovali. Veď čo to je za družba, keď si donedávna bratia robia zrazu naprieky? A druhí sa môžu ísť pásť," rozhadzoval rukami starší muž v penzióne Delfín neďaleko stanice. Aj on pracoval na stavbe, ktorú začiatkom 60. rokov budovali odborníci z bývalého ZSSR, Československa, NDR, Poľska a Maďarska. "Už vtedy bolo každému jasné, že Rusi nás majú v hrsti. Teraz sa to potvrdilo. Ale keď sme chceli žiť, v tom čase inej cesty nebolo."
"Bývalá vláda sa mala k Lukašenkovi a Putinovi správať slušnejšie. Dráždiť tigra sa nikdy nevypláca," povedal jeho spolustolovník. "Obaja sú rovnakí. Ukázali, kto je tu pánom. Čo s tým má bývalá vláda? Ropa predsa prestala tiecť nielen k nám," oponoval staviteľ.
Ľudí v dedine rusko-bieloruská ropná kríza veľmi nezaujala. "Každý zázrak tri dni trvá. Oni sa dohodnú. Musia," rozmýšľal starý pán.
V prečerpávacej stanici pracuje len asi desať z 1480 Budkovčanov. "Nie je to bohviečo, ale aj tak som rád, že ju máme v našom katastri. Obec má aspoň nejaký príjem z daní," hovorí starosta obce Marián Uhrina. Na Transpetrol má však ťažké srdce. "Očakával som, že taká veľká firma viac pomôže pri rozvoji obce. Nevedia dať do poriadku ani cestu k areálu. Čudujem sa, chodia po nej nielen zamestnanci, ale aj ministri."
Verí, že dodávky sa zakrátko obnovia. "Tento stav nevyhovuje ani Rusom, ani Bielorusom. Vedia, že si nemôžu dovoliť držať pol Európy v šachu. Ale aj tak nie je dobré, keď je celý štát odkázaný na jeden zdroj."
