Prekvapilo vás vyhrotenie rusko-bieloruských vzťahov?

"Príliš nie. Lukašenkovi išlo vyslovene o eskaláciu konfliktu. Chce si posilniť pozíciu v rokovaniach s Ruskom. Teraz je do toho zaangažovaná Európa, celý svet sleduje situáciu, čo tlačí Moskvu urobiť čo najrýchlejšie kompromis. Lukašenko si chce udržať väčšiu časť doterajších privilégií. V Minsku to majú chladnokrvne vypočítané. Aj to, že Moskva popri Turkménsku, Ukrajine či Gruzínsku nemá čas na Bielorusko."

Čo tým Lukašenko sleduje?

"Riadi sa heslom, že čím väčší konflikt, tým výhodnejší bude konečný kompromis s Moskvou. Navyše s podobnými konfliktmi pre plyn či ropu môže oddialiť krízu svojej riadenej ekonomiky aspoň o rok-dva."

Kedy sa Rusko a Bielorusko dohodnú?

"Keďže Moskvu tlačí svetová mienka, zrejme sa rýchlo dohodnú na rozdelení profitu z predaja a obnovia zásoby. Kremeľ to už však pravdepodobne Lukašenkovi neodpustí. Určite sa pomstí, len potrebuje čas. Napokon, konflikt príde vhod aj Moskve, ktorá môže poukázať na nespoľahlivosť tranzitných štátov a tlačiť na využitie iných prepravných možnosti, než je Družba, čo by Lukašenka odrovnalo. Lukašenkovou výhodou je, že Rusko nemá dostačujúce a kvalitné rafinérie."

Aký dosah bude mať kríza na bieloruskú spoločnosť?

"Podľa všetkého sa posilní národné uvedomenie Bieloruska - ale pod vedením Lukašenka, kde on bude národným hrdinom. Tým chce vymeniť svoju doterajšiu politiku hospodárskej stability a sociálnej bezpečnosti. Žiadna liberalizácia však nehrozí. Môže to byť Turkménsko na hranici EÚ."

Je možné, aby Lukašenko vyšiel zo sporu ako víťaz?

"Na krátke obdobie určite. Žiadny štát však nevydrží dlhodobú izoláciu a systém postavený na lži a nespravodlivosti."

Ako by mala reagovať Európska únia?

"Diverzifikovať zdroje a posilniť východnú politiku. Je to dôležitý signál aj pre ,pragmatické' členské štáty, ktoré uprednostňujú biznis na Východe, najmä s Moskvou. Konflikt ukazuje, že kde nie je demokracia, kontrakty a sľuby znamenajú veľmi málo."