a zodpovedne absolvoval všetko potrebné a napokon sa zistilo, že dievčatko podalo takýchto trestných oznámení na známych ľudí viac, stal sa Renč obľúbeným objektom všetkých českých bulvárnych médií. Režisérovi kontroverzných klipov dvoch českých "veľkých Lucií" - pre Luciu Bílú stvoril klip Láska je láska, pre skupinu Lucie klip Medvídek - uvádzajú momentálne české kiná najnovší hudobný retrofilm zo 60. rokov - Rebelové.

Medzi filmami Válka barev a Polojasno ste sa na štyri roky odmlčali. Malo to spojitosť s kauzou zneužitia z 95?
Už sa k tomu nechcem vyjadrovať. Dúfam že nie som známy len tým, že ma niekto niekde osočil.

Tak čo sa dialo?
Nedarilo sa mi robiť filmy. Mal som dva-tri scenáre, ale nezohnal som peniaze. Bolo to spôsobené aj tým, že som sa - bohužiaľ - venoval reklame. Bol som ňou rozptýlený, zdržala ma.

Použili ste slovo bohužiaľ...
Je to rozptyľujúci element. Odvádza pozornosť od dôležitých vecí.

Ľutujete, že ste reklamu robili?
Je to dvojsečné. Robiť reklamu je aj dobré a príjemné. Pre filmára je to dobrá škola, ako sa naučiť pracovať s detailom. Je v nej možnosť využiť technológie, k akým film nemá prístup pre ich vysokú nákladnosť. Učí reči v skratke, zaujímavá je práca s výtvarnou stránkou a detailom. Núti tvorcu využiť každú sekundu a každú sekundu si treba vážiť aj v celovečernom filme. A umelec tam má náväznosť na finančné skupiny.

Čo je jej druhou - zrejme negatívnou stránkou?
Práca s formou a zvyk, ktorý pestuje. Začnete myslieť len na obal, ale vo filme ide aj o obsah.

Ďalšou vašou krátkou formou boli videoklipy. Ešte ich nakrúcate?
Posledný bol k piesni Medvídek pre skupinu Lucie. Videoklipy boli pre mňa prácou z kamarátstva, alebo že som nemal do čoho "pichnúť". Finančne to nie je zaujímavé, ale zato práca s muzikou, textom a choreografiou ma bavila. Prišlo mi to ako skúsenosť vhod aj pri Rebeloch.

Naplnila premiéra a návštevnosť Rebelov vaše očakávania?
Za mesiac uvádzania filmu máme návštevnosť cez stotisíc divákov a soundtrack k filmu je momentálne najpredávanejší nosič v Českej republike. Hoci ma to teší, na naplnenie očakávaní si budem musieť počkať. Či sa tak stalo, zistím od dnešného dňa za rok. Medzitým prídu do kín mnohé americké filmy, záujem o Rebelov bude opadávať a stúpať, uvidíme ako dopadneme na festivaloch a prehliadkach. Čaká nás ešte dlhá cesta.

Uvidíme Rebelov aj na Slovensku?
Áno, ale, žiaľ, až v júni - júli. Mám obavu, aby to v tom letnom období nešlo do prázdna. Škoda, že producenti už teraz nevyužívajú súbežnú reklamu, ktorá ide na Českej televízii, keďže - pokiaľ viem - ČT na Slovensku ľudia nielen chytajú, ale aj pozerajú.

Jednu z hlavných postáv stvárnila v Rebeloch slovenská herečka Zuzana Norisová...
Hrali tam dve Norisové, Štepka, Betka Stanková a Ľubo Kostelný. To je päť Slovákov.

Boli ste aj krstným otcom cédečka Katky Hasprovej.
Aj autorom jej videoklipu.

Teraz ste opäť na Slovensku, prečo?
Chcem nakrútiť divadelné predstavenie a chcem to urobiť ako celovečenú tragikomédiu. Spolu s Radošinským naivným divadlom dávame dokopy koproducentov a ak sa stane zázrak, možno sa na jeseň niečo podarí. Zatiaľ je to však len v začiatkoch, aj to v začiatkoch jednaní.

Napriek začiatkom, ako to vyzerá?
Ťažko povedať, ale nakoniec možno skončím ako slovenský režisér (smiech). Napokon, klipy som robil aj tu - pre Paľa Haberu, klip Ona je madona pre Roba Grigorova, Reqiuem pro panenku dostalo v Bratislave cenu a tak mám k Bratislave a Slovensku naozaj citový vzťah.

Len k Slovensku?
Dobre no, dva roky som chodil so slovenskou herečkou.

Ženy - v drsnom českom bulváre ste často skloňovaný. Naozaj sa vás môžu pýtať na všetko a nechytá sa vás amok?
Amok sa ma chytá, len keď sa ma nikto na nič nepýta, ale o to viac píšu. Niekedy im na to stačí anonymný telefonát na redakčný záznamník. Dôležitý je pre nich len škandálny titulok. To, že niekomu ublíži, je im jedno. Božie mlyny však melú pomaly, ale isto...

Radi píšu, že ste českým Casanovom. Tak ako to je, ste ním?
Určite. Je to ešte oveľa horšie, ako sa píše. Ten bulvár ma strašne šetrí, neviem prečo. (Smiech) Spokojná?

Nepovedali ste, že sa nemôžem pýtať...
Nie, vážne sa cítim ako obeť, totálna obeť bulváru. Možno som tomu niekoľkokrát sám nahral, tým, že som bol tam, kde som nemusel byť. Možno tým, že mám 35 a som slobodný. Keď sa rozpočíta sedem žien, s ktorými som žil, na 15 rokov, je to iné, ako keď ich všetky uverejnia na jednej novinovej strane. To potom vyzerá, akoby som ich mal všetky behom jedného dňa, akoby som bol nejaké sexuálne zviera, nadsamec. V skutočnosti je to ale šialene málo, nie?

Neprovokujete ľudí k súdom aj kontroverznosťou tvorby?
Je pekné niekoho vôbec vyprovokovať, vzbudiť emócie. Pravdaže, milšie sú mi kladné odozvy ako agresívne, ale som rád, keď svojou prácou naštartujem diskusiu. Európa je tak konzervatívna a dobrá, že čas od času nevadí pichnúť do osieho hniezda falošnej morálky tejto "strašne mravnej spoločnosti". Preto sa "tí praví" radi ozývajú, že to, čo robím, je nepravda.

Klip Láska je láska chceli zakázať, Medvídka zakázali...
Lenže v týchto klipoch som neprovokoval ja, ale text. Obraz vychádzal z obsahu, potvrdzoval, čo bolo napísané. Že má medvídek v brušku drogy, nebol môj nápad.

Má pre vás aj takáto negatívna reklama význam reklamy?
Negatívna reklama plynie od ľudí, ktorí ma nemajú radi, a ja ju neviem ovplyvniť. Nie, nie som zástancom názoru, že aj negatívna reklama je reklama. Napriek tomu sa jej vyhnúť nemôžem. A nikdy sa nad ňu nedokážem povzniesť, vždy odznova si to beriem k srdcu, vždy ma to zamrzí. Som presvedčený, že nebudem lepší umelec len preto, lebo ma niekto popľuje v novinách.

Ako by ste sa charakterizovali vy sám? Ste spoľahlivý a seriózny?
Ďakujem, že na vás pôsobím rovnako ako na seba (smiech). Snažím sa byť stopercentný profesionál. To je všetko. To, že do toho ostatní pletú môj osobný život, je strašné. Nikoho nezaujíma, či úradník, keď si spraví robotu, číta Talmud alebo satanskú bibliu. U verejne známych osôb často nejde o to, na čom práve robia, ale čo robia po práci.

To však nie je len zákon bulváru, ale zákon popularity. Keby ste neboli známy...
V zahraničí majú známi výhodu, že okrem popularity majú aj vily a súkromné lietadlá. Je pochopiteľné, že im to závidia. U nás popularita nerovná sa peniaze. Vozím sa osem rokov v ojazdenej honde, splácam byt, nemám ani korunu, a tak neviem, čo je tu na závisť.

Možno to, že niekto nemá ani korunu a ani známy nie je...
Tak to je tragédia. Viem však, čo s tým urobím - jednoducho prestanem kamkoľvek chodiť.

Čo máte rád?
Svoju slobodu a nezávislosť.

Čo pre vás sloboda znamená?
Sloboda je pre mňa držať volant svojho života vo vlastných rukách. Na nikom nebyť ekonomicky ani psychicky závislý. A že nie som nútený skoro ráno vstávať.

Čo vám v živote dáva pocit istoty?
Nemám potrebu pocitu istoty. Kumšt, ktorý robím, je zo dňa na deň. Neviem, čo bude zajtra, veci, ktoré chystám roky, sa nemusia podariť. Je to hojdačka. Plus a mínus a medzitým nič.

Sloboda áno, istota nie... ste šťastný?
No áno.

To nebolo presvedčivé.
Keď ja nie som sám so sebou spokojný. Vidím svoje chyby hneď ako niečo urobím, chcel by som byť v inej situácii ako práve som. Moja nespokojnosť so sebou mi nikdy nedovolí prežiť pocit šťastia. Šťastní môžu byť podľa mňa len tí, čo sú so sebou spokojní. Závidím im.

Autor: Text: Kata Račková / Foto: Marek Buocik